Ara modrohlavá (Primolius couloni)

Opis druhu

Opis druhu:
Samec je celkovo zelený, na spodnej strane žltší, celá hlava mimo nahej lícnej oblasti modrá. Letky ručné a krovky ručné modrej, letky lakťové a krajné vonkajšie krídelné krovky modrej, lemované zelene. Chvostové perá sú modrá, spodná strana letiek a chvosta špinavo žltá. Nahá lícne oblasť šedá, zobák šedočierny, horná čeľusť od špice a po stranách rohový, dúhovka žltá, nôžok ružovo masový. Samica je sfarbená rovnako ako samec.
Dĺžka:
41 cm
Váha:
Nie je známa
Vek dožitia:
neznámy
Opis mladých jedincov :
Mláďatá sú matnejších farieb, dúhovku majú tmavú a nôžky šedočierne.
Poddruhy:
Nemá
Krajina pôvodu:
Peru, Brazília, Bolívia. Údolie rieky Huallaga od Loreto po Huánaco, pozdĺž riek Ucayali a Apurímae a tiež pri rieke Purus v západnej Brazílii.

Chov v zajatí:
Zriedkavý
Minimálna dĺžka voliéry:
Ak je v interiéri uzavretý priestor najmenej 3 m, ak je to možné, s prístupom do vonkajšieho letu 15 m (49 ft).
Hniezdna búdka:
22cm x 40cm x 30cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 0C
Veľkosť krúžku:
8,5 mm

Čas párenia:
Apríl
Veľkosť znášky:
3 až 4 vajíčka
Doba inkubácie:
26 dní
Čas do opustenia hniezda:
12 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a

Biotop:
Žije v horských tropických lesoch. V narušených alebo čiastočne otvorených priestranstvách.
Spôsob života:
Oblasti obývané arou horským doteraz len čiastočne prebádané, preto o jeho živote v jeho domovine nie je veľa známe. Do divočiny, kde tento ara žije je všetkým zoológom a ornitológom znemožnený prístup, pretože v období dažďov (od októbra do apríla) nie sú tieto oblasti prístupné, rovnako je tomu aj v období sucha, pretože tu panujú extrémne teploty so stopercentné vlhkosťou. Predpokladá sa, že tu hniezdi v období dažďov ako ostatné ary.
Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Svetová populácia sa odhaduje na 10.000 až 70.000 jedincov. Vplyv na veľkosť populácie má odchyt pre obchod s voľne žijúcimi vtákmi a tak isto znehodnocovanie lesov.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES A

ZDROJ: www.parrots.org, www.birdsoftheworld.org, avibase.bsc-eoc.org, www.birdlife.org,

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

3/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

2/5

💎

Zriedkavosť

4/5

Výživa

35%

30%

15%

10%

Odporúčané potraviny

Semena paliem (Mauritia flexuosa, Oenocarpus) — hlavna zlozka prirodzenej stravy v JZ Amazonii
Plody fikovnikov (Ficus spp.) — celorocne dostupny zdroj cukrov a vlakniny
Kvety a nektar — sezonny zdroj energie, ara navstevuje kvitnuce koruny stromov
Plody Sapotaceae a Lauraceae — vyhladavane pre tuky a bielkoviny
Kora a mlade puky — doplnkovy zdroj mineralov, najma v obdobi sucha
Hlina z clay lickov — mineralny doplnok, pomaha neutralizovat toxiny z nezrelych semen
Orechy a tvrde semena — silny zobak umoznuje pristup k energeticky bohatym zdrojom
Kukurica cukrova a palmove jadra — vhodna nahrada v zajati, podavat striedmo
Kvalitna zmes pre ary (Versele-Laga Prestige Parrots, ZuPreem Natural ML) — zaklad stravy v zajati
Sepiova kost a mineralny kamen — nevyhnutny zdroj vapnika

Zakázané potraviny

Avokado — obsahuje persin, smrtelne toxicky pre vsetky papagaje
Cokolada a kakao — teobromin sposobuje srdcove arytmie a smrt
Cibula a cesnak — tiosulfaty poskodzuju cervene krvinky, sposobuju hemolyticku anemiu
Jadierka jablk, ceresni, marhul — obsahuju amygdalin, stiepi sa na kyanovodik
Sol a slane pochutky — oblicky vtakov nedokazu spracovat nadbytok sodika
Kofeinove napoje — kofein sposobuje tachykardiu, moze byt fatalny
Alkohol — extremne rychla metabolizacia, poskodzuje pecen a mozog
Surove strukoviny (fazula, sosovica) — obsahuju hemaglutisniny, toxicke bez tepelnej upravy

Tip od odborníka Ara modrohlava sa v divocine zivy prevazne semenami, plodmi a kvetmi z minimalne 31 druhov rastlin (Brito et al. 2024). Charakteristickym spravenim je navsteva hlinenych solisc (clay licks), kde pozitie mineralnej hliny pomaha neutralizovat toxiny z nezrelych semen. V zajati je klucove poskynut pestru stravu s vysokym podielom orechov, semen a cerstveho ovocia doplnenu kvalitnou granulovanou zmesou pre ary. Druh je extremne vzacny v zajati (CITES I), preto su skusenosti s krmenim obmedzene.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Stredne hlucna mini-ara — tichsia a jemnejsia ako vacsie druhy ar. Vydava plochy, dychavicny zvuk "rreea" a nosove skripave volania. V porovnani s arou modrozltou ci arakangu je vyrazne tichsia.

Priľnavosť

V zajati moze byt priatelska k chovatelovi, ale je znama ako nervoznejsia a placejsia nez vacsie ary. Vyzaduje trpezivy pristup a dlhu adaptaciu. Vazba na cloveka vznika pomaly.

Aktivita

Stredne aktivna — v divocine sa pohybuje v malych skupinach 2-4 jedincov, prilezitostne v skupinach do 60. Aktivna rano a vecer pocas presunov za potravou. Silna letkyva, vyzaduje priestor na let.

Reč

Moze sa naucit napodobnit jednoduche zvuky a bezne domace ruchy, ale nepatri medzi zname hovoriace druhy. Schopnost napodobnovat rec je obmedzena v porovnani s amazonanmi ci zakmi.

Hlasový prejav a reč

Ara modrohlava je vyrazne tichsia nez vacsie druhy ar. Jej volanie je vysoko polozene, plochy a nosove — opisovane ako "rreea". Nie je tak prenikave ako u ary modrozltej ci arakangy. Hlasi sa najma pocas letu a pri presunoch za potravou rano a vecer.

Dokáže hovoriť? Nie je znama ako hovoriaci druh. V zajati sa moze naucit napodobnit jednoduche zvuky, piskanie a bezne domace ruchy, ale suvisle slova ci vety napodobnuje len vynimocne. Ak hladate hovoriaceho papagaja, zvazete zaka siveho alebo amazonana.

Typické zvuky

Plochy nosovy "rreea" — hlavne kontaktne volanie pocas letu
Mruciace/praduce zvuky — v pohode pri krmeni a odpocinku
Skripave nosove zvuky — komunikacia v ramci paru
Ostrejsi krik — varovanie alebo vyrusenie

Sezónny kalendár

Hniezdenie (nov-mar)

Odchov mladat (jan-maj)

Pelichanie (jun-aug, odhad)

Navstevy solisc (jul-okt)

Populačný trend

Populacia bola dlho podhodnotena kvoli nepreskumanosti arealu. Tobias & Brightsmith (2007) odhadli 9 200-46 000 dospelych jedincov. IUCN v roku 2010 znizil status z Endangered na Vulnerable. Hlavne hrozby: ilegalny odchyt a strata biotopu (tazbou dreva a migracnym polnohospodarstvom). Za poslednych 15 rokov (3 generacie) sa strata lesneho pokryvu v areale odhaduje na 4,5 %, s predpokladanym poklesom populacie o 30 % pocas troch generacii.

9 200 - 46 000

Odhadovany pocet dospelych (Tobias 2007)

IUCN status (Vulnerable)

CITES I

Medzinarodna ochrana

Znamych potravnych rastlin (Brito 2024)

Prostredie a požiadavky

Priestor

Humidny tropicky les, do 1 550 m n. m.

JZ Amazonia — pozdlz riek v Peru, Bolivii a zapadnej Brazilii

Teplota

20-32 °C

Tropicka klima, min. teplota v zajati 10 °C

Vlhkost

60-90 %

Vysoka vlhkost amazonskeho pralesa

Svetlo

Denny druh

Aktivna rano a vecer, odpociva cez den

Hniezdenie

Dutiny stromov a bambusov

Hniezdi v prirodzenych dutinach, vyuziva aj bambus (Guadua)

Spolocnost

Pary alebo male skupiny (2-4)

Prilezitostne sa zhromazduju vacsie skupiny (do 60) na soliskach

Rozmnožovací cyklus

Znaska

2-4 vajicka

Znaska 2-4 vajicok. V divocine sa predpoklada hniezdenie v obdobi dazdov (november-marec).

Inkubacia

26 dni

Inkubuje prevazne samica. Samec ju pocas inkubacie krmi a strazi hniezdo.

Liahnutie

Den 26

Mladata sa liahnu slepe a nahe, vyrazne zavisla na rodicoch.

Mlada v hniezde

12 tyzdnov

Mladata zostavaju v dutine priblizne 12 tyzdnov, krmene oboma rodicmi.

Osamostatnenie

3-4 mesiace po vyletneni

Po opusteni hniezda sa mladata zdrzuju s rodicmi este niekolko mesiacov.

Ochočenie a kontakt

Narocne Trvanie: 8-16 tyzdnov

Ara modrohlava je znama ako nervoznejsia a placejsia nez vacsie druhy ar. V zajati si vyzaduje dlhu a trpezlivu adaptaciu. Rucne odchovane mladata su prispsobivejsie, ale aj tak vykazuju vyssi stupen nervozity. Druh je CITES I — sukromny chov je mozny len s povolenim.

Adaptacia

Prvych 7-14 dni nechajte vtaka v pokoji v tichej miestnosti. Hovorte ticho a pokojne. Minimalizujte nahle pohyby — druh je znamy nervozitou.

Priblizenie

Ponukajte oblubene pochutky (palmove jadra, orechy) cez mriezku. Nevsuvajte ruku do klietky, kym vtak nevykazuje znaky pokoja.

Kontakt

Po niekolkych tyzdnoch skuste ponuknut jedlo z dlane. Nepokusajte sa o fyzicky kontakt, kym vtak sam neprichodzi blizko.

Volny let

Az ked vtak spolahlivo berie jedlo z ruky a sedi na prste, umoznite volny let v bezpecnej miestnosti. Vracanie do klietky musi byt dobrovolne.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Ara modrohlava	Ara cervenoramenna	Ara modrozlta	Ara zelenokridla	Ara zelena
Dĺžka	41 cm	30-35 cm	81-86 cm	90-95 cm	70-75 cm
Váha	207-294 g	130-170 g	900-1 300 g	1 050-1 700 g	862-1 074 g
Dožitie	30-40 r.	20-30 r.	30-50 r.	40-60 r.	40-60 r.
Hlučnosť	●●●○○	●●●○○	●●●●●	●●●●○	●●●●○
Stav IUCN	3 600-11 000 EUR	400-800 EUR	1 200-2 500 EUR	1 500-3 000 EUR	1 500-3 000 EUR
Povaha	Tichsia, placha, nervozna	Hrava, zvedava, spolocenska	Inteligentna, mazliva, hlucna	Pokojnejsia velka ara, mazliva	Verná, inteligentna, hlucna
Areál	VU, CITES I — prakticky nedostupna v SR	LC — dostupna u chovatelov	LC — bezna v zajati	LC — dostupna u chovatelov	VU — menej bezna, CITES I

Choroby a prevencia

PBFD (zobakova choroba)

vysoká

Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti

Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu.

Avian polyomavirus

vysoká

Príznaky: Opuchnute brusko, strata chuti do jedla, vracanie, hnacka, dehydratacia

Smrtelne ochorenie najma mladych vtakov. Sirenie kontaktom a trusom. Prevencia: vakcinacia.

Pachecova choroba (herpesvirus)

vysoká

Príznaky: Nahla ospanlivost, zelenkasty trus, nechutenstvo, nahla smrt

Fatalny herpesvirus, siri sa kontaktom s infikovanym trusom. Stres moze aktivovat latentnu infekciu.

Aspergiloza

vysoká

Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia

Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: suche a vetrane prostredie, cista podstielka.

Psitakoza (chlamydioza)

vysoká

Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost

Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.

Vytrhavanie peria

stredná

Príznaky: Hole miesta na hrudi, kridlach alebo nohach, krvave perie

Nervozny druh nakloneny k tomuto problemu. Najcastejsie priciny: stres, nuda, osamelostn. Dolezita enrichment a spolocnost.

Prevencia Ara modrohlava je v zajati pomerne odolny druh, ale kvoli vzacnosti su skusenosti obmedzene. Preventivna veterinarna prehliadka 1x rocne u vtacieho veterinara je zaklad. Novy vtak musi ist k veterinarovi do 48 hodin od prevzatia. Kvoli CITES I statusu je nutne mat vsetku dokumentaciu v poriadku.

Zaujímavosti

Ara modrohlava patri medzi tzv. mini-ary — skupinu mensich druhov ar s celkovou dlzkou do 50 cm, ktore su vseobecne tichsie a krotnejsie nez velke ary.

Pravidelne navstevuje hlinene soliska (clay licks), kde poziva mineralnu hlinu. Ta pomaha neutralizovat toxiny z nezrelych semen, ktore tvoria cast jej potravy.

Bola dlho povazovana za ovela vzacnejsiu, nez v skutocnosti je — jej areal je tazko pristupny a populacia bola dlho podhodnotena. V roku 2007 vedci odhadli 9 200-46 000 jedincov.

Hniezdi nielen v dutinach stromov, ale aj v bambusovych stebliach rodu Guadua — toto spravanie je medzi arami neobvykle.

Vyskum z roku 2024 (Brito et al.) identifikoval 31 druhov rastlin v jej jedalniku, co je 8-krat viac, nez sa vedelo predtym.

V zajati je jedna z najdrahsich ar na svete — ceny v EU klesli z $12 500 na $4 000-5 000, ale stale patri medzi najcennejsie papagaje.

Taxonomická klasifikácia

Risa Animalia

Kmen Chordata

Trieda Aves

Rad Psittaciformes

Celad Psittacidae

Rod Primolius

Druh P. couloni

Často kladené otázky

Nie pre bezneho chovatela. Je to zranitelny druh (VU) chraneny CITES I, co znamena, ze medzinarodny obchod je prisne regulovany. V zajati je extremne vzacna a chov je mozny len s prislusnou licenciou a skusenostami.

Ceny sa pohybuju od 3 600 do 11 000 EUR v zavislosti od krajiny a chovatela. V USA boli ceny az $12 500, v poslednych rokoch klesli na $4 000-5 000. Patri medzi najdrahsie papagaje na svete kvoli vzacnosti v zajati a prisnej regulacii CITES I.

V divocine sa doziva 30-35 rokov, v zajati pri spravnej starostlivosti az 40-50 rokov. Presne udaje su obmedzene kvoli malemu poctu jedincov v zajati.

Je vyrazne tichsia nez velke druhy ar (arakanga, modrozlta). Jej volanie je nosove a plochy, opisovane ako "rreea". Patri medzi tichsie druhy ar, ale stale je hlasnejsia nez mensie papagaje.

Hlina z clay lickov obsahuje mineraly a pomaha neutralizovat toxiny z nezrelych semen a plodov, ktore tvoria cast ich potravy. Toto spravanie je typicke pre mnoho juhoamerickych papagajov.

Obe su mini-ary z rodu Primolius, ale ara modrohlava (P. couloni) ma modru hlavu a je vyrazne vzacnejsia (VU, CITES I). Ara zltokrka (P. auricollis) je beznejsia v zajati, lacnejsia a ma zlty krcny golier.