Ara červenosluchá (Ara rubrogenys)

Opis druhu

Opis druhu:
Celkovo je bledo olivovo zelený, na hlave a krku je zelená jasnejšia. Na čele, temene a príušíe je červené. Rovnakej farby sú aj malé krídelné krovky a ohyb krídla. Nahé líca sú oproti iným druhom árov ružovej až mäsovej farby s radmi hnedočiernych pierok. Zobák je tmavosivý až čierny. Samica je rovnako sfarbená ako samec.
Dĺžka:
60 cm
Váha:
525 až 550 gramov
Vek dožitia:
40 rokov
Opis mladých jedincov :
Mláďatá majú čelo a temeno menej červenej alebo len s červeným nádychom, malé krovky krídelné, ohybe krídla a okraj krídla zelené s nádychom oranžovej.
Poddruhy:
Nemá

Chov v zajatí:
Nezvyčajný
Minimálna dĺžka voliéry:
15 m
Hniezdna búdka:
40,6 cm x 40,6 cm x 122 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:

Veľkosť krúžku:
11 – 11,5 mm

Čas párenia:
V októbri až novembri.
Veľkosť znášky:
1 až 3 vajíčka
Doba inkubácie:
26 dní
Čas do opustenia hniezda:
12 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a

Biotop:
Nájdené v suchomilných tŕnistých krovinách a medzi kaktusmi a medzi rozptýlenými stromami a kríkmi. Tiež sa vyskytujú v kultivovaných oblastiach.
Spôsob života:
Hniezdia jednotlivo alebo v uvoľnených kolóniách.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Svetová populácia sa odhaduje na 1.000 až 4.000 jedicov. Približne 40% pôdy z ich prirodzených stanovísk bolo premenené na poľnohospodárske využitie v roku 1991. Znehodnotenie územia spásaním domácich zvierat, ťažba stromov.

CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES B

ZDROJ: www.parrots.org, www.birdsoftheworld.org, avibase.bsc-eoc.org, www.birdlife.org,

🔊

Hlučnosť

4/5

🤝

Priľnavosť

4/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

2/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Semena a orechy 35%

Ovocie a bobule 25%

Kukurica a obilniny 15%

Kaktusy a sukulenty 10%

Kvety a puky 10%

Hmyz a larvy 5%

Odporúčané potraviny

Kvalitna zmes pre velke ary (Versele-Laga Prestige Parrots, ZuPreem Natural L, Nutribird P15) — zaklad dennej stravy
Orechy: vlasske, para orechy, mandle, piniove oriesky — dolezity zdroj tukov, podavat denne v kontrolovanom mnozstve
Kukurica na klase v mliecnej zrelosti — v divocine hlavna potravina, v zajati oblubena pochutka
Cerstvé ovocie: jablka, hrusky, pomarance, banan, mango, papaja — zdroj vitaminov A a C
Zelenina: mrkva, bataty, brokolica, paprika, zelena fazulka — esencialny zdroj karotenoidov a vlakniny
Klicene semena (slnecnica, psenica, mungo) — zvysena biologicka hodnota, vitamin E
Struky a varene strukoviny (sosovica, cicer) — zdroj rastlinnych bielkovin, idealne v hniezdnom obdobi
Vajcova zmes s mrkovou struhankou — dolezity zdroj bielkovin pri odchove mladat
Sepiova kost a mineralny kamen — nevyhnutny zdroj vapnika, najma pre samice pred znaskov
Plody kaktusov — v divocine bezna sucasnost jedalnicky v suchych bolivijskych udoliach

Zakázané potraviny

Avokado — obsahuje persin, smrtelne toxicky glykozid pre vsetky papagaje
Cokolada a kakao — teobromin sposobuje srdcove arytmie a smrt aj v malom mnozstve
Cibula a cesnak — tiosulfaty poskodzuju cervene krvinky, sposobuju hemolyticku anemiu
Jadierka jablk, ceresni, marhul — obsahuju amygdalin, ktory sa stiepi na kyanovodík
Sol a slane pochutky — oblicky vtakov nedokazu spracovat nadbytok sodika, riziko otravy
Kofeinove napoje (kava, caj, energeticke napoje) — kofein sposobuje tachykardiu a moze byt fatalny
Alkohol — extremne rychla metabolizacia, aj minimalne mnozstvo poskodzuje pecen a mozog
Surove strukoviny (fazula, sosovica) — obsahuju hemaglutininy, toxicke bez tepelnej upravy

Tip od odborníka Ara cervenoslucha v divocine obýva suché, polosuchomilné údolia centrálnej Bolívie vo výškach 1 000–2 700 m n. m. Živí sa prevažne semenami, kukuricou, plodmi kaktusov a orieškami miestnych stromov. V zajatí by strava mala obsahovať 50–60 % kvalitných peliet, 20–30 % čerstvého ovocia a zeleniny a 10–20 % orechov a semien. Na rozdiel od väčšiny veľkých árt obýva suchší biotop, preto jej strava v prírode obsahuje menej tropického ovocia a viac semien a obilnín — túto skutočnosť je vhodné zohľadniť aj v zajatí.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Hlucna ara s prenikavym krikom typickym pre velke ary — v porovnani s arou arakangou o nieco tichsia, ale stale vyrazne hlucna, najma rano a vecer

Priľnavosť

Jedna z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar — rucne odchovane mladata su velmi anhanklivy, vyhladavaju kontakt s majitelom a rady sa tulenia

Aktivita

Velmi aktivny a hravy vtak — potrebuje velky priestor na lietanie a splhanie, bez dostatocnej stimulacie sa nudí a moze si vytrhat perie alebo nicit vybavenie

Reč

Recove schopnosti su obmedzene — dokaze sa naucit niekolko slov a jednoduchych fraz, ale rec je menej zretelna ako u vacsich ar ci zaka siveho. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia.

Hlasový prejav a reč

Ara cervenoslucha je hlucny papagaj typicky pre rod Ara, aj ked mierne tichsi ako najvacsie druhy (arakanga, zelenokridla). Jej krik dosahuje priblizne 90 dB. Hlasnejsie sa ozyva rano a vecer, pri vzruseni a ked vola partnera. V porovnani s inymi arami je jej hlas o nieco menej prenikavý.

Dokáže hovoriť? Recove schopnosti su obmedzene — dokaze sa naucit 10–20 slov a jednoduchych fraz, ale vyslovovanie je chrcivy a menej zretelne ako u zaka siveho ci amazonanov. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia — smiechu, piskania, zvonenia. Nie je vhodna volba pre tych, ktori hladaju primarne hovoriaceho papagaja.

Typické zvuky

Prenikave „RAAK" volanie — hlavne kontaktne volanie, typicke rano a vecer
Chrcivy mrmlanie — spokojnost, oddych, pri manipulacii s hrackou
Ostre varovne vykriky — pri strachu alebo vyruseni
Tlmeny kontaktny hlas — komunikacia s partnerom v pare
Napodobnenie jednoduchych zvukov — menej zretelne, ale rozpoznatelne

Sezónny kalendár

Hniezdenie (okt-mar, Bolivia)

Odchov mlad. (jan-jun)

Pelichanie (maj-aug)

Populačný trend

Populacia Ara rubrogenys dramaticky klesla z odhadovanych 5 000 jedincov v 80. rokoch na priblizne 1 000 v sucasnosti. Narodny cenzus z marca/aprila 2021 potvrdil len nieco cez 1 000 jedincov na celom svete. Druh je chraneny CITES I a v Bolivii prebieha ochrana cez rezervaciu Red-fronted Macaw Reserve spravovanu organizaciou Armonia.

~1 000

Odhad populacie (2021)

IUCN status

CITES I

Ochrana CITES

Klesajuca

Trend populacie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Expert

Priestor Vonkajsia voliera minimalne 5 x 2 x 2,5 m pre par — stredne velka ara, ktora potrebuje denne lietat. Voliera musi mat odolnu konstrukciu, pretoze ma silny zobak.

Deti v domácnosti Moze byt vhodna do domacnosti so starsimi detmi — je maznavejsia a miernejsia ako velke ary, ale stale ma silny zobak schopny sposobit bolestive uhryznutie

Hlučnosť Nevhodna do bytov a panelakov — hlucnost je nizsia ako u ary arakangy, ale stale vyrazna (okolo 90 dB). Vhodna pre rodinne domy s tolerantnymi susedmi.

Verdikt odborníka Ara cervenoslucha je jednou z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar, co z nej robi oblubenu volbu medzi skusenymi chovatelmi. Je vsak kriticky ohrozeny druh (CITES I) s populaciou priblizne 1 000 jedincov v divocine, preto je legalny chov v zajati mozny len od registrovanych chovatelov s platnym CITES certifikatom. Pred kupou je nevyhnutne zvazit, ze ide o dlhoveky druh (30–50 rokov) vyzadujuci velky priestor, denne interakciu a odbornu starostlivost. Na druhu stranu, spravne socializovana ara cervenoslucha je mimoriadne oddany a kontaktny spolocnik, ktory si vytvori silnu vazbu na majitela.

Prostredie a požiadavky

Priestor

Voliera min. 5 x 2 x 2,5 m

Stredne velka ara, denne musi lietat, voliera z odolneho materialu

Teplota

15–30 °C

Pochádza zo suchých andských údolí, toleruje širší teplotný rozsah ako tropické ary, min. 10 °C

Vlhkost

40–60 %

Suchomilný druh, nevyžaduje vysokú vlhkosť ako tropické ary

Svetlo

12 hodin denne

Denny druh, vyzaduje pravidelny svetelny rezim

Hniezdenie

Budka 40 x 40 x 120 cm

V divocine hniezdi v skalnych stenach a utesoch, v zajati pouzit vertikalnu hniezdnu budku z tvrdeho dreva

Spolocnost

Parovy druh

V divocine zije v paroch a malych skupinkach, v zajati idealne chovat v pare

Rozmnožovací cyklus

Znaska

1–3 vajicka

Samica znasa 1–3 biele vajicka v intervale 2–3 dni. V divocine hniezdi v skalnych utesoch a trhlinach, nie v stromovych dutinach ako vacsina ar.

Inkubacia

26 dni

Inkubuje prevazne samica, samec ju krmi a strazi hniezdo. Teplota inkubacie 37,2–37,5 °C.

Liahnutie

Den 26

Mladata sa liahnu slepe a hole. Liahnu sa asynchronne, preto su vekove rozdiely medzi surodencami.

Mlada v hniezde

12 tyzdnov

Mladata opustaju hniezdo po priblizne 12 tyzdnoch. Rodicovska starostlivost je intenzivna.

Osamostatnenie

6–8 mesiacov

Mladata zostavaju s rodicmi niekolko mesiacov po opusteni hniezda, nez sa uplne osamostatnia.

Ochočenie a kontakt

Stredne narocne Trvanie: 2–4 tyzdne (rucne odchovane), 2–4 mesiace (rodicovsky odchov)

Ara cervenoslucha je jedna z najlepsie ococitelnych strednych ar. Rucne odchovane mladata su od zaciatku priatelske, anhanklivy a vyhladavaju ludsky kontakt. Rodicovsky odchov vyzaduje viac casu a trpezlivosti, ale aj tieto vtaky sa dokazu vytvorit silnu vazbu na majitela. Klucovym faktorom je ranná socializacia.

Adaptacia

Prvych 5–7 dni nechajte vtaka v pokoji v jeho novej voliere. Hovorte na neho tichym, pokojnym hlasom. Nikdy ho nenútte do kontaktu.

Budovanie dovery

Ponukajte oblubene pochutky (orechy, kukuricu) cez mriezku voliery. Ked zacne brat jedlo, ponukajte z otvorenej dlane.

Kontakt a trening

Naucte ju prikaz „hop" na prst. Ara cervenoslucha je prirodzene maznavy druh, takze po ziskani dovery bude sama vyhladavat kontakt a hladkanie.

Socializacia

Pravidelne vystavujte aru roznym ludom a situaciam. Aj ked je maznavy druh, moze si vytvorit silnu vazbu len na jednu osobu a byt ziarlivy na ostatnych.

Cena a kde kúpiť

2 000 – 5 000 EUR

Cena za rucne odchovane mlada v SR/CZ/EU (2024–2026). Ara cervenoslucha je vzacny druh zaradeny v CITES I (EU: priloha A), preto je legalny obchod mozny len s platnymi dokladmi. Cena zavisi od veku, socializacie a chovatela. V USA sa ceny pohybuju okolo 1 500–3 500 USD.

Registrovani chovatelia s CITES Jediny legalny a bezpecny sposob — vzdy vyzadujte CITES certifikat, kruzok a rodokmen

Specializovane chovne stanice Vacsie zariadenia s chovnymi parmi, lepsie dostupnost, ale vyssie ceny

ZOO so zachrannymi programami Niektoré ZOO zapojené do EEP (European Endangered Species Programme) ponukaju prebytocne mladata registrovanym chovatelom

Medzinarodny obchod V ramci EU mozny s CITES A certifikatom — mimo EU prakticky nemozny kvoli zakazu vyvozu z Bolivie

Na čo si dať pozor Ara cervenoslucha je kriticky ohrozeny druh zaradeny v CITES I (EU: priloha A) — najprisnejsi stupen ochrany. Komercny obchod s odchytenymi vtakmi z prirody je prisne zakazany. Kupujte vylucne od registrovanych chovatelov s platnym CITES certifikatom. Na Slovensku musite chov nahlasit na prislusnom krajskom urade zivotneho prostredia. Nelegalne drzanie je trestne a podporuje odchyt z prirody, ktory je jednou z hlavnych pricin kritickeho ohrozenia tohto druhu.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Ara cervenoslucha	Ara arakanga	Ara modrozlta	Ara modrokrka
Dĺžka	60 cm	80–90 cm	81–91 cm	85 cm
Váha	425–550 g	1 000–1 100 g	900–1 300 g	600–800 g
Dožitie	30–50 r.	40–75 r.	30–60 r.	50–80 r.
Hlučnosť	●●●●○	●●●●●	●●●●●	●●●●○
Stav IUCN	2 000–5 000 EUR	2 000–5 000 EUR	1 500–4 000 EUR	5 000–10 000 EUR
Povaha	Maznavy, priatelsky, endemit Bolivie	Majestatna, hlucna, hrava	Priatelska, spolocenska, hlucna	Velmi vzacna, endemit Bolivie
Areál	Velmi vzacna — CITES I, specializovani chovatelia	Vzacna — registrovani chovatelia, CITES I	Dostupnejsia — najcastejsia velka ara v SR	Extremne vzacna — CITES I, menej ako 500 v divocine

Choroby a prevencia

PBFD (zobakova choroba)

vysoká

Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti, oslabena imunita

Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu.

Proventrikularna dilatacia (PDD / Macaw Wasting Disease)

vysoká

Príznaky: Nestravene zrna v trusu, chudnutie pri normalnej chuti do jedla, zvracanie, neurologicke priznaky

Sposobena bornavirus (ABV). Obzvlast casta u ar. Liecba: protizapalove lieky, ale prognoza je neista.

Aspergiloza

vysoká

Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia

Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: suche, vetrane prostredie, cista podstielka. Ara cervenoslucha pochadzá zo suchého prostredia, preto je vlhký biotop rizikovejší.

Psitakoza (chlamydioza)

vysoká

Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost

Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.

Vytrhovanie peria (feather plucking)

stredná

Príznaky: Hole miesta na hrudi, bruchu a nohach, krvave perie

U ar cervenosluchych menej caste ak su chovane v pare a s dostatocnou stimulaciou. Hlavne priciny: nuda, osamelost, stres.

Obezita a hepaticka lipidoza

stredná

Príznaky: Viditelne tukove ulozeniny, tazke dychanie, zvacsena pecen

Casta pri sedavom zivotnom style a nadmernom krmeni orechmi. Prevencia: vyvazena strava, denne lietanie.

Prevencia Preventivna veterinarna prehliadka 1x rocne je zaklad zdraveho chovu. Novy vtak by mal ist k vtaciemu veterinarovi do 48 hodin od kupy — testy na PBFD, psitakozu a bornavirus su nevyhnutne. Ara cervenoslucha pochadzá zo suchého prostredia, preto je dolezite zabranit nadmernej vlhkosti v chovnom priestore, ktora zvysuje riziko aspergilozy. V SR je siet vtacich veterinarov obmedzena — overte si dostupnost vopred.

Zaujímavosti

Ara cervenoslucha je jednym z mala druhov ar, ktore hniezdia v skalnych stenach a utesoch — vacsina ar hniezdi v dutinach stromov.

Je endemitom Bolivie a jej celkovy areal nepresahuje 5 000 km2, co z nej robi jednu z najuzsiech endemitov medzi arami.

Narodny cenzus z roku 2021 potvrdil len nieco viac ako 1 000 jedincov v divocine — je to jeden z najvzacnejsich papagajov na svete.

Obyvany areal v andskych udoliach je suchomilny a polosuchomilny, co je neobvykle pre ary — vacsina druhov zije v vlhkych tropickych pralesoch.

Miestni bolivijski farmari ich povazuju za skodcov, pretoze nalietavaju na kukuricne polia a arasidove plantaze — tento konflikt je jednou z hlavnych pricin ich prenasledovania.

Organizacia Armonia spravuje Red-fronted Macaw Reserve v Bolivii — jedinu chranenu oblast specificky vytvorenu pre tento druh.

V zajati je znama ako jedna z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar, co paradoxne prispieva k dopytu na ciernom trhu.

Hniezdi v koloniach na skalnych utesoch podla riek Grande, Mizque a Pilcomayo vo vyskach 1 000–2 700 m n. m.

Taxonomická klasifikácia

Risa Animalia

Kmen Chordata

Trieda Aves

Rad Psittaciformes

Celad Psittacidae

Rod Ara

Druh A. rubrogenys

Často kladené otázky

Nie. Napriek tomu, ze je to jeden z najmaznavejsich druhov ar, ide o kriticky ohrozeny druh (CITES I) vyzadujuci skusenosti s chovom velkych papagajov, velky priestor a odbornu starostlivost. Zaciatocnikom odporucame korelu, agapornisa alebo pyrruru.

Rucne odchovane mlada stoji 2 000–5 000 EUR. K tomu pripocitajte naklady na volieru, veterinarnu starostlivost a potravu. Na legalny chov potrebujete CITES certifikat a registraciu na krajskom urade zivotneho prostredia.

Je hlucna, aj ked o nieco tichsia ako najvacsie ary (arakanga, zelenokridla). Krik dosahuje priblizne 90 dB. Do bytu nie je vhodna — potrebuje rodinny dom alebo vonkajsiu volieru.

V zajati pri spravnej starostlivosti 30–50 rokov. Kupa ary je dlhodoby zavazok — vtak vas moze prezit.

Recove schopnosti su obmedzene. Dokaze sa naucit 10–20 slov, ale vyslovovanie je menej zretelne ako u zaka siveho. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia. Ak hladate primarne hovoriaceho papagaja, zvazite zaka siveho alebo amazonana.

Je endemitom malej oblasti v Bolivii (cca 5 000 km2). Hlavne hrozby su strata biotopov kvoli polnohospodarstvu, prenasledovanie farmarmi (povazuju ju za skodcu) a nelegalne odchyty pre obchod s domacimi mazlickami. Populacia klesla na priblizne 1 000 jedincov.

Pozri aj iné druhy vtákov na LePet.sk

LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:

Spevavce — 111 druhov

Sýkorky, drozdy, slávik, stehlík, vrabce, lastovičky — s nahrávkami spevu

Sovy — 218 druhov sveta

Výr skalný, Sova obyčajná, Sova snežná, Plamienka — nočné dravce

Holuby — 80 druhov a plemien

Holub hrivnák, Hrdlička, Dodo, Goura, plemená (Pouter, Roller)

Porovnania druhov

Bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana

Najobľúbenejšie sovy:

Výr skalný Sova obyčajná Sova snežná Sova elf Plamienka driemavá

Cudzie názvy

Anglicky: , Red-fronted Macaw , Česky: , ara červenouchý , Nemecky: , Rotohrara , Dánsky: , Rødøret Ara , Španielsky: , Guacamayo de Cochabamba , Fínsky: , bolivianara , Francúzsky: , Ara de Lafresnaye , Taliansky: , Ara fronterossa , Japonsky: , akamimikongouinko , Japonsky: , アカミミコンゴウインコ , Holandsky: , Roodwangara , Nórsky: , Rødøreara , Poľsky: , ara rózowooka , Portugalsky: , Arara-de-fronte-vermelha , Rusky: , Красноухий ара , Slovensky: , ara červenosluchá , Švédsky: , rödpannad ara , Čínsky: , 红额金刚鹦鹉

Ara červenosluchá

Ara rubrogenys

Opis druhu

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Populačný trend

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Pozri aj iné druhy vtákov na LePet.sk

Fotogaléria (8)

Mapa výskytu

Videá

Cudzie názvy

Ďalšie druhy rodu ary

Súvisiace články

Často kladené otázky