.jpg)
Ara
Ara kobaltová
Andorchynchus leari
Dĺžka
70-75 cm
Váha
940-950 gramov
Dožitie
30-40 rokov
Ara
Chov v zajatí:
Svetová populácia okolo 130, všetko v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
7 m
Hniezdna búdka:
80 x 30 x 30 cm.
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 0C
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
November-marec.
Veľkosť znášky:
2 až 3 vajíčka
Doba inkubácie:
26 dní
Čas do opustenia hniezda:
8 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
Pravdepodobne 10-12 g.
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žije na pomerne malých územiach severovýchodnej Brazílie, v ťažko prístupných kaňonoch.
Spôsob života:
Je spoločenský a žije v kŕdľoch.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Svetová populácia sa odhaduje len 1100 jedincov. Tento druh je ohrozený z dôvodu straty prirodzeného prostredia, poľovníctva a obchodu s voľne žijúcim vtáctvom.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES A
Ara kobaltova je hlucny druh s prenikavym hlasom typickym pre velke ary rodu Anodorhynchus. Najhlucnejsia je za svitania a pred zotmenim, ked sa krdel zhromazduje na spolocnych nocahiskach v pieskovcovych utesoch. V lete a rane vydava silne, daleko pocutelne volania.
Ara kobaltova nie je druh urceny na chov v domacnosti. Vsetky jedince v zajati su sucastou profesionalnych chovnych programov v zoologickych zahradach. Ochocenie nie je cielom — prioritou je zachovanie druhu a naturalneho spravania pre pripadny navrat do divociny.
Tento druh nie je urceny na sukromny chov. Ak vas zaujimaju velke ary ako spolocnicke vtaky, zvazste aru modrozltu (Ara ararauna) alebo aru zelenokridlu (Ara chloroptera), ktore su legalene dostupne a vhodnejsie pre skusenych chovatelov.
| Ara kobaltova | Ara hyacintova | Ara Spix | Ara modrozlta | Ara arakanga | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70-75 cm | 95-100 cm | 55-57 cm | 80-86 cm | 80-90 cm |
| Váha | 800-1 000 g | 1 200-1 700 g | 300-400 g | 900-1 300 g | 900-1 100 g |
| Dožitie | 30-50 r. | 50-60 r. | 28-40 r. | 30-50 r. | 40-50 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●●● | ●●●●● |
| Cena (SK) | Nedostupna | 10 000-15 000 EUR | Nedostupna | 1 500-3 000 EUR | 2 000-4 000 EUR |
| Povaha | Spolocensky, hlucny, specialista na licuri | Jemny obor, maznavy, inteligentny | Plachá, vzacna, reintrodukcny program | Priatelska, hovoriaca, popularna | Zivy temperament, farbista, inteligentna |
| Dostupnosť v SR | CITES I — sukromny chov zakazany | Velmi vzacna — CITES I, len certifikovani chovatelia | CITES I — vyhynuta v divocine, zachranne programy | Bezne dostupna — najrozsirenejsia velka ara | Dostupna u specializovanych chovatelov |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti, oslabena imunita
Nevyliecitelne virusove ochorenie. V chovnych programoch sa vsetky jedince pravidelne testuju pred zaradenim do reprodukcie.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnnova infekcia dychacich ciest. Velke ary su zvlast naachylne. Prevencia: dobre vetrany priestor a sucha podstielka.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Zvracanie nestraveneho krmiva, chudnutie, neurologicke symptomy, apatia
Virusove ochorenie nervoveho systemu travenia. Caste u velkych ar. Diagnostika biopsiou, liecba podporna.
Príznaky: Bradavicovite uutvary v ustnej dutine, na kloake, niekedy v traviacom trakte
Virusove ochorenie bezne u ar. Moze komplikovat prijem potravy. Chirurgicke odstranenie v nutnych pripadoch.
Príznaky: Hole miesta na hrudi, kridlach alebo nohach, krvave perie
U ar casto dosledok nudy, stresu alebo osamelosti. V profesionalnom chove sa minimalizuje enrichmentom prostredia.
Ara kobaltova bola pre vedu "stratena" viac ako 150 rokov — druh bol opisany v roku 1856, ale jeho domovinu v divocine sa podarilo objavit az v roku 1978 ornitologovi Helmutovi Sickovi v brazilskom state Bahia.
V 90. rokoch 20. storocia prezivalo v divocine len asi 60 jedincov — dnes vdaka intenzivnej ochrane populacia vzrastla na priblizne 1 700 vtakov (2026).
Denne skonzumuje az 350 orechov palmy licuri (Syagrus coronata) — to je asi 8 % jej telesnej hmotnosti denne.
Hniezdi vylucne v dutinach pieskovcovych utesov v oblasti Raso da Catarina — jediny znamy papagaj na svete s takouto hniezdnou strategiou na utesoch.
Zobak ary kobaltovej vyvinie tlak az 1 500 PSI — jeden z najsilnejsich zobakov medzi papagajmi, schopny rozbit aj tvrdy orech palmy licuri.
Druh je pomenovany po britskom ilustratorovi Edwardovi Learovi (1812-1888), ktory ho prvykrat nakreslil — ten isty Lear, ktory je slavny svojimi nonsensovymi basickami.
Nie, rozhodne nie. Ara kobaltova je prisne chraneny druh zaradeny do CITES prilohy I a IUCN kategorie Endangered. Sukromny chov je zakazany — vsetky jedince v zajati su sucastou koordinovanych chovnych programov v zoologickych zahradach. Akykolvek obchod s tymto druhom je ilegalny a trestny.
K roku 2026 sa populacia odhaduje na priblizne 1 700 jedincov v divocine, vsetci v severovychodnej Brazilii (stat Bahia). Je to vyrazne zlepsenie oproti 90. rokom, ked zilo len asi 60 vtakov. Populacia rastie vdaka ochranarskym programom, najma ochrane palmy licuri a hniezdisk.
V divocine sa zivi takmer vylucne orechmi palmy licuri (Syagrus coronata) — denne skonzumuje az 350 orechov. Doplnkovo konzumuje plody Melanoxylon, Jatropha, Spondias a kvety agavy. V zajati sa krmí zmesou tvrdych orechov, pelet pre velke ary a cerstvym ovocim.
Ara hyacintova (Anodorhynchus hyacinthinus) je vacsia (100 cm, 1,2-1,7 kg), ma syto modre perie a zivo zltu kozu okolo oci. Ara kobaltova (70-75 cm, 950 g) je mensia, ma tmavsi, matnejsi kobaltovo-modry odtien peria a bledsiu, vyblednuto zltu pliesinu okolo oci a zobaka v tvare kvapky. Ziju v roznych oblastiach Brazilie.
V zoologickych zahradach — najma Loro Parque (Tenerife, Spanielsko), Zoo Sao Paulo (Brazilia) a Al Bustan Zoo (Oman). V divocine len v oblasti Raso da Catarina v brazilskom state Bahia, kde existuju specialne ekoturisticke programy pod dohlaadom ICMBio.
Hlavne priciny ohrozenia su: (1) strata biotopu — vypallovanie cerrada na pasienky a polia nicí palmy licuri, ktore su jej hlavnou potravou, (2) historicky odchyt pre ilegalny obchod s exotickymi vtakmi, (3) obmedzeny areal vyskytu — zije len na malom uzemi v Bahii. Dnes je najvacsiou hrozbou nedostatok potravy kvoli poziaarom.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
