Ara
Ara modrokrká
Ara glaucogularis
Dĺžka
85 cm
Váha
750 gramov
Ara
Chov v zajatí:
Vzácny
Minimálna dĺžka voliéry:
15 m
Hniezdna búdka:
40,6 cm x 40,6 cm x 122 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 0C
Veľkosť krúžku:
12 mm
Biotop:
Oblasť v Bolívii, kde žije zvyšková populácie ary kanindy je70% tropická nížina s teplotami od 23-27 ° C a priemernými ročnými zrážkami 150-200 cm. Ide o rovinu v nadmorskej výške 150-300 m. Tu sa ary živia prevažne plodmi palmy Scheelea princeps.
Spôsob života:
Prítomnosť v akejkoľvek oblasti závisí od dostupnosti palmového ovocia. Všeobecne sa vyskytuje v pároch.
Stav ohrozenia:
Kriticky ohrozený. Odhadovaný stav populácie je 130 jedincov. Lokality obývané arou kanindou sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve chovateľov dobytka. Tunajšie savany sú každoročne vypálené a požiare sa rozširujú do širokého okolia. Vlastníci ostrovných lesov je stále likvidujú a ponúkajú ako úžitkové drevo na palivo. Tak sa stáva, že dutín k hniezdenia árov ubúda a Ara modrokrká je často vypudený z dutiny, v ktorej chcela zahniezdiť, väčšími druhmi rodu ara a to predovšetkým arou araraunou alebo arou zelenokrídlym. Preto sa s vlastníkmi pôdy uzatvárajú dohody, aby ďalej neničili ich životné prostredie, najmä tam kde sa ary zdržujú alebo dokonca hniezdia, ďalej majú za povinnosť ohlásiť všetok pohyb lovcov na ich území. Dnes je známe, že nie mnohých miestach, kde ary hniezdia bola zastavená ťažba dreva, prestali sa vypaľovať savany a ochranári dostávajú pravidelne hlásenia o hniezdenia árov kanindy pohybu vtákov. V roku 1980 existovala v tejto oblasti populácia ary v počte asi 500 až 1000 jedincov, pričom tento stav sa v 90 rokoch znížil na 100 až 130 jedincov. V súčasnosti je odhadovaný stav 300 – 400 papagájov tohto druhu. Vzhľadom na stupeň ohrozenia ho CITES ho zaradil do prílohy I.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES A
Chov v zajatí:
Vzácny
Minimálna dĺžka voliéry:
15 m
Hniezdna búdka:
40,6 cm x 40,6 cm x 122 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 0C
Veľkosť krúžku:
12 mm
Ara modrokrka je typicky hlucny druh velkej ary. Jej hlas je silny, prenikvy a pocutelny na stovky metrov. Najhlucnejsia je pocas rannych a vecernych hodin, kedy komunikuje s partnerom a signalizuje svoju pritomnost. V porovnani s arou modrozltou (Ara ararauna) je o nieco tichsia, ale stale vyrazne hlucna.
Ara modrokrka je kriticky ohrozeny druh, ktory by nemal byt chovaný ako domaci mazlicek. Jedince v chovatelskych programoch musia zostat co najviac divoke, aby si zachovali prirodzene spravanie potrebne pre pripadnu reintrodukciu. Rucne odchovane jedince v zoo su prístupne, ale cielom nie je ochocenie, ale zachovanie druhu.
Cielom chovu v zajati je rozmnozovanie pre zachovanie genetickej diverzity a pripadnu reintrodukciu do prirody, nie ochocovanie.
V serioznych chovatelskych programoch sa kontakt s ludmi minimalizuje, aby si vtaky zachovali prirodzenu plachost nevyhnutnu pre prezitie v divocine.
Namiesto tréningu sa podporuje prirodzene spravanie — letove schopnosti, hladanie potravy, parovy vztah a hniezdne spravanie.
Ak vas fascinuju velke ary, zvazujte chov ary modrozltej (Ara ararauna) — je bezne dostupna, robustna a vynikajuci spolocnik pre skusenych chovatelov.
| Ara modrokrka | Ara hyacintova | Ara modrozlta | Ara arakanga | Ara kobaltova | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 85 cm | 100 cm | 86 cm | 85 cm | 75 cm |
| Váha | 750-950 g | 1200-1700 g | 1000-1300 g | 900-1100 g | 950 g |
| Dožitie | 30-50 r. | 50-60 r. | 35-50 r. | 40-50 r. | 30-50 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●● | ●●●●○ | ●●●●● | ●●●●○ |
| Stav IUCN | Nedostupna | 15 000-25 000 EUR | 1 500-3 000 EUR | 2 000-4 000 EUR | Nedostupna |
| Povaha | Critically Endangered, palmovy specialista | Najvacsi papagaj, jemna povaha, velmi hlucny | Inteligentna, spolocenska, najpopularnejsia ara | Napadna, aktivna, narocnejsia povaha | Endangered, endemit Brazilie, palmovy specialista |
| Areál | Nedostupna — len chovatelske programy (EEP/SSP) | Velmi vzacna — jednotlivi chovatelia, CITES I | Dostupna — specializovani chovatelia, CITES II | Dostupna — specializovani chovatelia, CITES I | Nedostupna — len chovatelske programy, CITES I |
Príznaky: Chudnutie, nestravene zrna v truse, zvracanie, neurologicke príznaky (trasenie hlavy, ataxia)
Virusove ochorenie (Avian Bornavirus) postihujuce nervovy system tráviaceho traktu. Nevyliecitelne, ale symptomaticka liecba moze predlzit zivot. V chovatelskych programoch je klucova karantena novych jedincov.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti, oslabena imunita
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: PCR testovanie vsetkych jedincov v chovatelskom programe. Infikovane vtaky musia byt izolované.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacích ciest. Prevencia: suche a vetrane prostredie, cista podstielka, minimalizacia stresu.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi. Pravidelné testovanie v chovoch.
Príznaky: Hole miesta na hrudi, kridlach alebo nohach, krvave perie
U ar casto sposobene nudou, malym priestorom alebo osamelosťou. Prevencia: parovy chov, dostatocny priestor na let, enrichment pomôcky (foraging hracky).
Príznaky: Bradavicovite urastky v ustnej dutine, kloake alebo na koži
Virusove ochorenie bezne u ar. Moze komplikovat krmenie a rozmnozovanie. Chirurgicke odstranenie je mozne, ale recidivy su caste.
Ara modrokrka bola znovuobjavena pre vedu az v roku 1992 v bolivijskom departamente Beni — predtým bola povazovana za farebnu variaciu ary modrozltej.
V divocine hniezdi takmer vylucne v dutinach odumretych palm motacu (Attalea phalerata) — nedostatok vhodnych dutín je jednym z hlavnych faktorov ohrozenia.
Organizacia Asociacion Armonia nainštalovala v Bolivii stovky umelych hniezdnych budok, co vyznamne prispelo k stabilizacii populacie.
Ara modrokrka je jednym z najvzacnejsich papagajov na svete — v divocine zije odhadom len 250-400 jedincov, vsetky v jednej oblasti Bolivie.
Na rozdiel od vacsiny papagajov, ara modrokrka sa zivi takmer vylucne plodmi palm — je to jeden z najuzko specializovanych druhov v celom rade Psittaciformes.
Hlavnym ohrozenim v minulosti bol odchyt pre medzinarodny obchod s exotickymi vtakmi — v 70. a 80. rokoch boli stovky jedincov exportovane z Bolivie.
Nie. Ara modrokrka je kriticky ohrozeny druh zaradeny v CITES prilohe I (EU priloha A), co znamena uplny zakaz komercneho obchodu. Chov je mozny len v ramci registrovanych chovatelskych programov (EEP/SSP) so suplasom prislusnych organov. Ak vas zaujimaju velke ary, zvazujte aru modrozltu alebo aru zelenokridlu.
Podla sucasnych odhadov (IUCN 2024) zije v divocine 250-400 jedincov, vsetky v departamente Beni v centralnej Bolivii. Populacia je v sucasnosti stabilna az mierne rastuuca vdaka ochranarskym programom, ale druh zostava kriticky ohrozeny.
Ara modrokrka (Ara glaucogularis) je mensia (85 cm, 750 g) ako ara modrozlta (Ara ararauna, 86 cm, 1000-1300 g). Ma vyrazne modre hrdlo (u ary modrozltej je cierne), mensiu a belasiu nahú licnu oblast s viac radmi drobnych pierok, a celkovo svetlejsie modre sfarbenie. Najdolezitejsi rozdiel je vsak v statuse — ara modrokrka je kriticky ohrozena, kym ara modrozlta je bezny druh.
Najefektivnejsie je financne podporit organizacie pracujuce priamo v terene: Asociacion Armonia (Bolivia), World Parrot Trust alebo Bird Endowment. Tieto organizacie prevadzkuju programy ochrany hniezdisk, instalacie umelych budok a pracu s lokalnymi komunitami. Mozete tiez adoptovat aru modrokrku v zoologickej zahrade.
Hlavne priciny su tri: (1) masovy odchyt pre obchod s exotickymi vtakmi v 70.-80. rokoch 20. storocia, (2) strata biotopu — odlesnovanie a vypalovanie savan v Bolivii, (3) konkurencia o hniezdne dutiny s vacsimi druhmi (ara modrozlta, ara zelenokridla). Druh ma tiez prirodzene maly areal — zije len v jednej oblasti Bolivie.
V zajati sa moze dozit az 50 rokov, hoci vacsina jedincov sa doziva 30-40 rokov. V divocine je dlzka zivota kratsia kvoli predatorom, chorobam a environmentalnym faktorom. Reprodukcna schopnost pretrvava priblizne do 30-35 rokov veku.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
