Opis druhu:
Samec je celkovo zelený, na chrbte a krídlach sa slabo olivovým nádychom, hlava menej intenzívne zelená, zadná časť krku s modrastým nádychom. Čelo červené, nahá lícne oblasť mäsovej farby so štyrmi úzkymi pruhmi purpurovo sfarbených pierok, hrdlo olivovo hnedé. Spodná časť chrbta, kostrč a vrchná krovky chvostové modrej. Spodná krídelné krovky zelené, vonkajší okraj ručných letiek modrý, chvostové perá hnedo červená, zakončená modro, spodná strana chvosta a letiek olivovo žltá. Zobák sivasto čierny, dúhovka žltá, nôžok tmavosivý. Samice je rovnako sfarbená ako samec. Dĺžka:
70 až 75 cm Váha:
900 gramov Vek dožitia:
56 až 60 rokov Opis mladých jedincov :
Mláďatá sú matnejšieho sfarbenia, dúhovku majú hnedú. Poddruhy: Ara militaris militaris, Ara militaris mexicana, Ara militaris boliviana
Chov v zajatí:
Pomerne bežné v USA; zriedkavé v iných krajinách. Minimálna dĺžka voliéry:
15 m Hniezdna búdka:
40,6 cm x 40,6 cm x 122 cm Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Jún, Mexiko Veľkosť znášky:
2 vajíčka Doba inkubácie:
26 dní Čas do opustenia hniezda:
13 týždňov Hmotnosť pri narodení:
18 - 25 g Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdený na úpätí horských oblastí v zalesnenej krajine s údoliami od 500-1500 m.n.m. niekedy až 2000 m.n.m.. Obyčajne žije vo vlhkých lesoch, dažďovom pralese ale aj v suchších oblastiach. Spôsob života:
Ary často lietajú na kukuričné plantáže obilné polia, kde spôsobia značné škody na úrode. Žije väčšinou v pároch po vyhniezdení sa zhlukne aj niekoľko rodín do spoločného kŕdľa. Hniezdia v dutinách stromov, 2-4 vajíčka znášajú na jar pred obdobím dažďov. Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Svetová populácia sa odhaduje na 10.000 až 20.000 jedincov. Dôvodom je strata lokality a domáci obchod voľne žijúcim vtáctvom. CITES medzinárodný:
CITES I
Tip od odborníka
Ara zelena je v divocine prevazne semenozravec a plodozravec. Typicke su navstevy tzv. clay licks -- ilovitych stien pozdlz riek, kde vtaky konzumuju mineralny il na neutralizaciu toxinov z nezreleho ovocia a semien. V zajati je dolezite poskytnut pestrtu stravu s vyznamnym podielom peliet (60-70 %), doplnenej o orechy, cerstve ovocie a zeleninu. Ary maju vyssiu potrebu tukov ako mensie papagaje, preto im orechy prospievaju -- ale nesmu tvorit zaklad stravy, aby nedoslo k obezite.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Ara zelena je hlucny papagaj s prenikavym hlasom, pocutelnym na velku vzdialenost. Najhlucnejsia je rano a vecer. Medzi arami sa povazuje za jednu z tichsich, ale pre bytove podmienky je stale velmi hlucna.
Priľnavosť
Po ziskani dovery je pomerne maznavy a viaze sa na svojho majitela. Nie je vsak tak pritulny ako ara modrozlta ci ara arakanga -- preferuje aktivnu interakciu (hru, trening) pred pasivnym hladkanim.
Aktivita
Stredne aktivny druh -- potrebuje denne niekolko hodin volneho letu mimo klietky a mentalnu stimulaciu (hracky, foraging). V divocine preletava dlhe vzdialenosti medzi hniezdiskami a zdrojmi potravy.
Reč
Dokaze sa naucit 20-50 slov a kratke frazy. Hlas je chraplava a menej zrozumitelny ako u zaka siveho ci amazonana, ale pri pravidelnom treningu moze byt celkom komunikativny.
Hlasový prejav a reč
Ara zelena vydava silne, prenikave volania, ktore su pocutelne na vzdialenost niekolkych sto metrov. Medzi velkymi arami sa povazuje za mierne tichsiu nez ara arakanga ci ara modrozlta, ale stale ide o velmi hlucneho vtaka. Najhlucnejsia je rano pri vychode slnka a vecer pri zapade.
Dokáže hovoriť?
Ara zelena patri medzi stredne schopne hovoriace papagaje. Pri pravidelnom treningu sa moze naucit 20-50 slov a kratsie frazy. Hlas je chraplava a hlbsi nez u amazonanov ci zakov, ale slova su zrozumitelne. Nie je to idealny druh pre tych, ktori hladaju primarne hovoriaceho papagaja -- na to su vhodnejsi zak sivy alebo amazonan.
Typické zvuky
Prenikave kriknute "RAAK-RAAK" -- kontaktne volanie, pocutelne na stovky metrov
Hlboke chrcanie -- spokojenst, odpocinkovy zvuk
Ostry vysoki krik -- varovanie pred nebezpecenstvom alebo vyruszenie
Tichy mrumlanie a klokotanie -- pri interakcii s majitelom alebo partnerom
Napodobnovanie slov a zvukov -- pri pravidelnom treningu
Sezónny kalendár
Hniezdenie (jun-sept)
Odchov mladat (sept-dec)
Pelichanie (jan-mar)
Populačný trend
Populacia ary zelenej (Ara militaris) nepretrzite klesa. Hlavnymi pricnami su strata biotopu (odlesnovanie horskych lesov), nelegalne odchyty pre obchod s domacimi mazlickami a fragmentacia arealu. IUCN status: Zranitelny (VU). CITES: Priloha I.
2 000 - 7 000
Dospele jedince (odhad)
VU
IUCN status
CITES I
Medzinarodna ochrana
Klesajuci
Populacny trend
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPokrocily
PriestorVonkajsia voliera minimalnej dlzky 15 m, sirka 3 m, vyska 3 m. V domacnosti neprijatelne -- ara zelena potrebuje denne niekolko hodin volneho letu. Klietka len na prenocovanie (min. 120 x 100 x 180 cm).
Deti v domácnostiNevhodna pre male deti -- silny zobak moze sposobit vazne poranenie. Vhodna do domacnosti so starsimi detmi (12+), ktore respektuju pravidla zachadzania s velkym papagajom.
HlučnosťNevhodna do bytov a panelakov -- prenikave kricanie pocutelne na desiatky metrov. Vhodna len do rodinneho domu s dostatocnym odstupom od susedov, idealne s vonkajsou volierou.
Verdikt odborníka
Ara zelena je majestry velky papagaj, ktory si vyzaduje skuseneho chovatela s dostatocnym priestorom a financnymi prostriedkami. Je to inteligentny, spolocensky vtak, ktory sa silne viaze na majitela a pri spravnej socializacii je vernym spolocnikom na cely zivot (50-60 rokov). Hlavne vyzvy su: vysoka hlucnost, potreba velkej voliery, narocna strava a veterinarna starostlivost, a povinnost mat platnu dokumentaciu CITES I. Na druhu stranu, je to menej agresivny a o niecco tichsi druh nez niektore ine velke ary, co ho robi dobrou volbou pre pokrocileho chovatela, ktory chce velku aru.
Prostredie a požiadavky
Priestor
Vonkajsia voliera min. 15 x 3 x 3 m
Denne volny let mimo voliery nevyhnutny
Teplota
18-28 C
Znasa kratke ochladenia do 10 C s pristresim
Vlhkost
50-70 %
Potrebuje sprchovanie/rosiace 2-3x tyzdenne
Svetlo
10-12 hodin denne
UV osvetlenie pre syntzu vitaminu D3 v interieri
Hniezdenie
Dutiny stromov / hniezdna budka 40x40x122 cm
Preferuje vysoko polozene dutiny
Spolocnost
Parovy alebo s majitelom
Samotarsky chov vedie k stereotypiom a vytrhavaniu peria
Rozmnožovací cyklus
Znaaska
2-3 vajicka
Samice kladie 2-3 biele vajicka do dutiny stromu alebo hniezdnej budky. Interval medzi vajickami 2-3 dni.
Inkubacia
26 dni
Inkubuje prevazne samice, samec ju zasobuje potravou. Teplota inkubacie okolo 37,5 C.
Liahnutie
Den 26
Mladata sa liahnu nahe a slepe, pokryte riedkym bielym paperim.
Mlada v hniezde
13 tyzdnov
Mladata zostavaju v hniezde priblizne 13 tyzdnov. Rodicia ich krmia regurgitovanou potravou.
Osamostatnenie
6-8 mesiacov
Po opusteni hniezda sa mladata este niekolko mesiacov zdrzuju v blizkosti rodicov a ucia sa samostatne hladat potravu.
Ochočenie a kontakt
Stredne narocneTrvanie: 4-12 tyzdnov
Ara zelena je inteligentny a spolocensky papagaj, ktory si pri spravnom pristupe vytvori silnu vazbu na majitela. Rucne odchovane mladata su zvycajne krotke od zaciatku. Rodicovsky odchov vyzaduje systematicky trening a trpezlivost. Klucove je nikdy vtaka nenutit -- agresivny pristup moze viest k strate dovery a obrannemu hryznuti silnym zobakom.
1
Adaptacia
Prvych 5-7 dni nechajte vtaka v pokoji. Hovorte na neho tichym hlasom, aby si zvykol na vasu pritomnost. Klietku umiestnite do obyvanej miestnosti na urovni oci.
2
Ruka v klietke
Ponukajte pochutky (orechy, hrozno) cez mriezku, potom z dlane vnutri klietky. Nepohybujte rukou, kym si nezacne brat jedlo. Pouzivajte rukavice len spociatku -- vtak sa musi naucit dotyku kozky.
3
Kontakt
Ked berie jedlo z ruky, skuste jemne priblizit prst k hrudniku. Prikaz "hop" + jemny tlak nauci vtaka sadnut si na ruku. Pozor na silu zobaka -- vzdy ostavajte pokojni aj pri skuslobnom hryznuti.
4
Volny let
Az ked spolahlivo sedi na ruke, otvorte klietku v bezpecnej miestnosti (zatvorene okna, ziadne ventilatory, zakryte zrkadla). Nechajte ho vratit sa sam. Prvy volny let je stresujuci -- budte trpezlivi.
Cena a kde kúpiť
1 500 - 4 000 EUR
Cena za rucne odchovane mlada ary zelenej v EU (2024-2026). Cena vyrazne zavisi od chovatelskej stanice, veku a dokumentacie CITES I. V USA je cenove rozpatie 1 000-3 000 USD. Ide o druh zaradeny v CITES prilohe I, takze kazdy predaj vyzaduje platne povolenie a certifikat.
Specializovani chovatelia s CITESJedina legalna moznost -- vyzadujte CITES I certifikat, EU certifikat, kruzok a veterinarny posudok
Registrovane chovatelske staniceOverene zaregistrovane chovy s povolenim na chov CITES I druhov -- najvyssia zaruka legality
Na čo si dať pozor
Ara zelena je zaradena v CITES prilohe I, co znamena najvyssi stupen ochrany. Kazdy predaj, kupa a drzanie vyzaduje platny CITES certifikat vydany prislusnym organom (v SR: Ministerstvo zivotneho prostredia). Bez tohto certifikatu je drzanie ary zelenej ilegalne a hrozia vysoke pokuty. Vzdy vyzadujte: uzatvoreny kruzok, CITES I certifikat, EU certifikat, veterinarny posudok a potvrdenie o povode z odchovu v zajati (bred in captivity).
Sposobena nadmernym prisunom orechov a semien bez dostatocneho pohybu. Prevencia: vyvazena strava s peletami, denne volny let.
Prevencia
Preventivna veterinarna prehliadka 1x rocne je zaklad zdraveho chovu velkych ar. Novy vtak by mal ist k vtaciemu veterinarovi do 48 hodin od kupy (PCR testy na PDD, PBFD, psitakozu). Velke ary maju specificku naklonnost k PDD (proventrikularnemu dilatacnemu syndromu), preto je testovanie na bornavirus obzvlast dolezite. V SR je siet vtacich veterinarov obmedzena -- overte si dostupnost vopred.
Zaujímavosti
1
Nazov "militaris" (vojensky) dostal tento druh podla zelenej farby peria, ktora pripomina vojensku uniformu -- konkretne uniformy mexickych vojakov 19. storocia.
2
Ary zelene pravidelne navstevuju tzv. clay licks -- ilove steny pozdlz riek, kde konzumuju mineralny il na neutralizaciu toxinov z nezreleho ovocia. Na jednom mieste sa moze zhromazdit aj viac ako 100 jedincov.
3
Existuju tri poddruhy: A. m. militaris (Kolumbia, Venezuela, Ekvador, Peru), A. m. mexicana (Mexiko) a A. m. boliviana (Bolivia, Argentina). A. m. mexicana je najvacsi poddruh.
4
Ara zelena hniezdi vo vysokych iltach a skalnych stenach v nadmorskych vyskach 500-2 500 m n. m. -- je to jeden z mala druhov ar, ktore ziju v horskych lesoch.
5
Svetova populacia sa odhaduje na len 2 000-7 000 dospelych jedincov s klesajucim trendom. Hlavnou hrozbou je strata biotopu a nelegalne odchyty.
6
V Mexiku je ara zelena symbolom ochrany prirody -- viacero komunitnych projektov zapaja miestnych obyvatelov do monitoringu a ochrany hniezdisk.
7
Dokaze sa dozit 50-60 rokov v zajati, co znamena, ze je to zaviazok na cely zivot -- mnoho ar prezije svojich majitelov.
Taxonomická klasifikácia
RisaAnimalia
KmenChordata
TriedaAves
RadPsittaciformes
CeladPsittacidae
RodAra
DruhA. militaris
Často kladené otázky
Nie, ara zelena nie je vhodna pre zaciatocnikov. Je to velky, hlucny a dlouhoveky papagaj (50-60 rokov), ktory vyzaduje skuseneho chovatela s velkym priestorom, financnymi prostriedkami a poznanim CITES legislativy. Pre zaciatocnikov su vhodnejsie mensie druhy ako korela ci agapornis.
Cena rucne odchovaneho mladata sa pohybuje od 1 500 do 4 000 EUR v zavislosti od chovatelskej stanice a dokumentacie. K cene treba pripocitat naklady na CITES I certifikat, velku volieru (1 000-5 000 EUR), veterinarnu starostlivost a kvalitne krmivo.
Ano, ara zelena sa moze naucit 20-50 slov a kratke frazy. Jej hlas je vsak chraplava a menej zrozumitelny nez u zaka siveho ci amazonana. Ak hladate primarne hovoriaceho papagaja, zvaste zaka siveho (Psittacus erithacus).
Minimalna dlzka voliery je 15 metrov, sirka 3 m a vyska 3 m. V domacnosti je nutny denne volny let v bezpecnej miestnosti. Klietka sluzi len na prenocovanie a mala by mat minimalne rozmery 120 x 100 x 180 cm.
Ano, ara zelena je hlucny papagaj. Jej prenikave volanie je pocutelne na stovky metrov. Medzi velkymi arami sa povazuje za o niecco tichsiu nez ara arakanga, ale stale je absolutne nevhodna do bytov a panelakov. Najhlucnejsia je rano a vecer.
Ano, ara zelena je zaradena v CITES prilohe I, co je najvyssi stupen ochrany. Na Slovensku potrebujete: CITES I certifikat, EU certifikat o puvode, uzatvoreny kruzok a registraciu na inspektorate zivotneho prostredia. Bez tychto dokumentov je drzanie ilegalne.
Pozri aj iné druhy vtákov na LePet.sk
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg)
.jpg.webp)
