Pyrilia — Amazóniky
Chov v zajatí:
Pravdepodobne nie je držaný mimo Brazíliu
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 2 x 2 m
Hniezdna búdka:
25,4 cm x 25,4 cm x 61 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
20 0C
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
September až Október
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Našiel až 400 m.n.m. v nížinnom lese. Tiež ho možno nájsť na okraji lesa a čiastočne narušenom lese.
Spôsob života:
Aktívne sú skoro ráno. Zdržujú sa jednotlivo, v pároch alebo v malých skupinách až 10 a viac jedincov.
Stav ohrozenia:
Stav populácie neznámy a klesá. Dôvodom je náchylnosť k odlesňovaniu.
CITES medzinárodný:
CITES II
Amazonik zlatolici vydava stredne hlasne, ostrepiskave zvuky, typicke pre rod Pyrilia. Najcastejsie sa ozyva za letu, ked komunikuje s ostatnymi clenmi skupiny. V pokoji pri krmeni je relativne tichy.
Presny pocet jedincov nebol nikdy kvantifikovany. IUCN hodnotenie uvadza status Least Concern, ale populacia pomaly klesa kvoli postupnemu odlesnovaniu Amazonie. Druh je oznacovany ako „zriedkavy" vo vacsine arealu, hoci lokalne moze byt beznejsi (SZ Bolivia, JV Kolumbia). Uvedene cisla su orientacne odhady.
Samica kladie vajicka do stromovych dutin. Presna velkost znasky nie je dobre zdokumentovana.
Odhadovane na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia. Inkubuje prevazne samica.
Mladata sa liahnu slepe a pokryte riednucim paperim.
Mladata zostavaju v hniezde az do uplneho operenia. Oba rodicia sa podielaju na krmeni.
Po opusteni hniezda sa mladata este niekolko tyzdnov zdrzuju pri rodicoch a ucia sa hladat potravu.
Amazonik zlatolici sa v europskej avarikulture takmer nevyskytuje. V Brazilii, kde sa ojedinele chova, su rucne odchovane jedince opisovane ako hrave a zvedave, ale plachy voci cudzim ludom. Druh je chraneny CITES II a v krajinach povodu sa na jeho vyvoz vztahuju prisne predpisy. Akykolvek pokus o odchyt v divocine je nezakonny.
Amazonik zlatolici sa v europskej avarikulture prakticky nevyskytuje. Ojedinele chovy existuju takmer vylucne v Brazilii.
Namiesto snahy o ziskanie tohto druhu do chovu je dolezite podporovat ochranu jeho prirodzeneho biotopu v Amazonii.
Najlepsou moznostou ako spoznat tento druh je ekoturizmus v amazonskom nizinnom lese -- najma v SZ Bolivii, JV Kolumbii alebo v zapadnej Brazilii.
Ak vas zaujimaju stredne velke papagaje z Juznej Ameriky, zvazre beznejsie druhy ako amazonik ciernosluchy (Pionus menstruus) alebo tepuj bielobruchy (Pionites leucogaster).
| Am. zlatolici | Am. ruzovolicy | Am. kajansky | Am. supi | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25 cm | 23 cm | 23 cm | 23 cm |
| Váha | 165-190 g | 203-208 g | 150-170 g | 130-165 g |
| Dožitie | 25-30 rokov (odhad) | Nezname | 25-30 rokov | 25-30 rokov |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny v EU | Nedostupny | 400-800 EUR | 600-1200 EUR |
| Povaha | Hravy, zvedavy, plachy | Plachy, socialny, divoky | Pokojny, plachy | Plachy, vzacny |
| Areál | LC -- takmer nedostupny v zajati | LC -- nechova sa v zajati | LC -- zriedkavy v zajati | VU -- ohrozeny |
Príznaky: Ubytok populacie, fragmentacia uzemia, izolacia skupin
Hlavna hrozba pre druh. Nizinne lesy zapadnej Amazonie su pod rastucim tlakom polnohospodarstva, tazby dreva a infrastrukturnych projektov.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie dokumentovane u viacerych druhov divokych papagajov v Juznej Amerike. Moze postihnut aj divoke populacie.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Bakterialne ochorenie prenosne na cloveka. Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Riziko sa zvysuje pri nevhodnych podmienkach v zajati -- nedostatocna ventilacia, vlhka podstielka.
Príznaky: Priamy ubytok divokej populacie, stres a uhyn pri transporte
Napriek CITES ochrane sa obcas vyskytuje nezakonny odchyt pre cierny trh, najma v Brazilii a Kolumbii.
Príznaky: Otrava, znizena plodnost, uhyn
Druh obcas navstevuje okraje plantazi a polnohospodarskej pody, kde moze prist do kontaktu s pesticidmi.
Amazonik zlatolici pravidelne navstevuje hlinite brehy (clay licks) -- mineralna hlina mu pomaha neutralizovat toxiny z nezrelych plodov a semen, ktore konzumuje.
Druh bol vedecky opisany uz v roku 1820 nemeckym prirodovedcom Heinrichom Kuhlem na zaklade exemplara z Amazonie.
Ma dva poddruhy: P. b. barrabandi (nominatny, vacsina arealu) a P. b. aurantiigena (juzna cast arealu, s oranzovejsim sfarbenim lic).
Anglicky nazov „Orange-cheeked Parrot" je mierne zavádzajuci -- lica su skor zlato-oranzove, nie cisto oranzove, co odráza slovensky nazov „zlatolici" presnejsie.
Na hlinitych brehoch (clay licks) sa moze zhromazdovat viac druhov papagajov sucasne -- amazoniky tu byvaju videne spolu s arami, amazonanmi a papuzkami.
V divocine bol pozorovany pri okusuovani lisovych halk na stromoch Pithecellobium, pricom pravdepodobne konzumoval larvy os -- to je neobvykly zdroj zivocisnych bielkovin pre papagaje.
Napriek rozliehlemu arealu (5 krajin) je druh vo vacsine uzemia oznacovany ako „zriedkavy" -- je to vtak korun lesa, ktory sa len tazko pozoruje.
V Europe sa prakticky nechova a na legalnom trhu je nedostupny. V Brazilii, kde sa ojedinele chova, su rucne odchovane jedince opisovane ako hrave, ale plachy voci cudzim ludom. Ak hladate stredne velkeho papagaja z Juznej Ameriky, zvazre beznejsie druhy ako amazonik ciernosluchy (Pionus menstruus).
Vyskytuje sa v nizinnych tropickych lesoch zapadnej Amazonie -- v Brazilii, Kolumbii, Venezuele, Peru a Bolivii. Zije do nadmorskej vysky 400 m, predovsetkym v lesoch typu terra firme a menej casto vo varzea lesoch.
Presna dlzka zivota v divocine nie je znama. Na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia a ojedinelych zaznamov z chovov sa odhaduje na 25-30 rokov.
Prevazne plodmi tropickych stromov -- figovnikov (Ficus), Pourouma, Pseudolmedia a strukovin. Navstevuje aj hlinite brehy (clay licks) pre doplnenie mineralov. Krmi sa vysoko v korunach stromov, co stazuje pozorovanie.
IUCN ho hodnoti ako Least Concern (najmensie obavy), ale jeho populacia pomaly klesa kvoli odlesnovaniu Amazonie. Areal vyskytu je rozsiahly (4,7 mil. km2), ale druh je vo vacsine uzemia zriedkavy.
V Europe je prakticky nedostupny. V Brazilii sa ceny v ojedinelych chovoch pohybuju odhadom okolo 500-1 500 EUR ekvivalent. Akykolvek medzinarodny obchod podlieha prissnym CITES predpisom.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: