Opis druhu:
Celkovo je zelený, temeno a tylo má tmavo šedo hnedej so svetlo olivovým lemovaním koncov pierok. Uzdičku, nad očný prúžok, príušie a zadné líca má ružové, predné líca bledoružové, zadná časť krku tmavo olivovo žltú, prsia zelenšie. Zobák je rohový, oko žlté, nôžok svetlo žltkasto hnedý. Dĺžka:
23 cm Váha:
203-208 gramov Vek dožitia:
Údaj nie je k dispozícii Opis mladých jedincov :
Červeno ružová na tvári s obmedzená na nadočnicovými linky a ušnú húštinu. Líca a brada sú zelenohnedé. Viac zelenej na temeni a šiji. Olivovo žltý nádych na prsiach. Hnedé oči. Poddruhy:
Nemá
Chov v zajatí:
Zvyčajne sa v zajatí nechová Minimálna dĺžka voliéry:
n/a Hniezdna búdka:
n/a Minimálna požadovaná teplota pre chov:,
n/a Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
November – marec. Veľkosť znášky:
n/a Doba inkubácie:
n/a Čas do opustenia hniezda:
n/a Hmotnosť pri narodení:
n/a Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Našiel sa až 1600 m.n.m. v vždyzelenom lese. Na okraji lesov vo vysokom sekundárnom poraste, plantážach a pasekách s rozptýlenými stromami. Spôsob života:
Sociálne. Tvoria skupinu až 25 jedincov. Kŕmia sa v stredných častiach stromov ale v horných. Stav ohrozenia:
Stav populácie nie je známy ale je stabilný. Druh je považovaný za neobvyklý a zriedkavo sa vyskytujúci. CITES medzinárodný:
CITES II
Tip od odborníka
Amazonik ruzovolicy je prevazne plodozravy papagaj zijuci v korunach tropickych lesov Choco bioregonu. V divocine sa zivi hlavne plodmi palmy milpeso (Oenocarpus bataua) a dalsimi lesnymi plodmi. Druh sa v zajati prakticky nechova, preto nie su dostupne detailne informacie o jeho strave v zajati. V pripade rehabilitacie zachytenych jedincov je vhodne ponuknut zmesi tropickeho ovocia, palmovych plodov a cerstveho figu.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Hlucny druh -- v lete vydava prenikave piskave a skriekave zvuky, najma za letu. Krdele su pocuttelne na velku vzdialenost.
Priľnavosť
Divoky druh, ktory sa v zajati prakticky nechova. Nema ziadny vztah k cloveku a kontakt nevyhladava.
Aktivita
Velmi aktivny druh -- letce na dlhe vzdialenosti medzi krmovymi stromami. V krdloch preleta rozsiahle uzemia.
Reč
Ziadne zaznamy o schopnosti napodobovat ludsku rec. Nie je domaci papagaj a v zajati sa prakticky nechova.
Hlasový prejav a reč
Amazonik ruzovolicy je pomerne hlucny papagaj. Krdne su najcastejsie zaznamenane pri rychlom prelete nad korunami stromov, pricom vydavaju prenikave, vysoko polozene skriekave zvuky. Volanie je ostrejsie a kratke, typicke pre rod Pyrilia.
Dokáže hovoriť?
Nie je znamy ako hovoriaci druh. V zajati sa prakticky nechova, preto neexistuju zaznamy o napodobnovani ludskej reci. Ak hladate hovoriaceho papagaja, zvazite zaka siveho, alexandru alebo amazonana.
Typické zvuky
Prenikave skriekave volanie -- typicky zvuk za letu v krdli
Kratke ostré pisknutia -- kontaktne zvuky medzi jedincami
Hluche mumlanie -- pri krmeni vo vrcholcoch stromov
Varovny krik -- pri vyrusheni alebo ohrozeni
Sezónny kalendár
Hniezdenie (nov-mar)
Odchov mladat (jan-maj, odhad)
Pelichanie (jun-aug, odhad)
Populačný trend
Populacia pomaly klesa kvoli odlesnovaniu v Choco bioregione. Druh je hodnoteny ako LC (Least Concern), ale strata biotopu pokracuje. Odhadovane pocty su priblizne, presne udaje nie su k dispozicii.
~7 000
Odhadovana populacia
Klesajuci
Trend populacie
LC
IUCN status
CITES II
CITES zaradenie
Vhodný pre teba?
SkúsenosťDIVOKY DRUH -- nie je vhodny na chov
PriestorN/A -- druh sa v zajati nechova. Zije vo vlhkych tropickych lesoch az do 1 600 m n. m.
Deti v domácnostiN/A -- nie je domaci papagaj
HlučnosťN/A -- divoky druh, ktory nie je urceny na chov v domacnosti
Verdikt odborníka
Amazonik ruzovolicy je divoky, zriedkavy papagaj endemicky pre Choco bioregion zapadnej Kolumbie a severozapadneho Ekvadoru. V zajati sa prakticky nechova a nie je vhodny ako domaci milaciik. Je to socialny druh zijuci v krdloch az 25 jedincov v korunach vlhkych tropickych lesov. Jeho ruzove lica a olivovo zelene telo ho robia jednym z najkrajsich, ale najmenej poznanych papagajov Juznej Ameriky. Ochrana jeho prirodzeneho biotopu je klucova pre prezitie druhu.
Prostredie a požiadavky
Priestor
Choco bioregion (Kolumbia, Ekvador)
Uzemie pozdlz pacifickeho pobreza
Teplota
20-30 C
Tropicka klima s vysokymi zrazkami
Vlhkost
80-95 %
Jedna z najvlhkejsich oblasti sveta
Svetlo
Denny druh
Aktivny pocas dna, najma rano a vecer
Hniezdenie
Dutiny stromov
Hniezdenie v stromovych dutinach vo vysokych stromoch
Odhadovane na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia. Inkubuje prevazne samica.
Liahnutie
Den 24-26
Mladata sa liahnu slepe a pokryte riednucim paperim.
Mlada v hniezde
7-8 tyzdnov (odhad)
Predpokladana doba pobytu v hniezde na zaklade analogie s pribuznym Pyrilia barrabandi.
Osamostatnenie
2-3 mesiace (odhad)
Mladata sa po opusteni hniezda este niekolko tyzdnov zdrzuju v blizkosti rodicov a krdle.
Ochočenie a kontakt
Nevhodny na ochocenieTrvanie: N/A -- divoky druh
Amazonik ruzovolicy je divoky druh, ktory sa v zajati prakticky nechova. Neexistuju zaznamy o uspesnom ochoceni tohto druhu. Je to plachy vtak, ktory sa vyskytuje vo vrcholcoch vysokych tropickych stromov a vyhyba sa ludom. Akykolvek pokus o odchyt alebo chov by bol v rozpore s ochranarskymiimi zasadami a pravnymi predpismi.
1
Nie je domaci papagaj
Amazonik ruzovolicy patri medzi druhy, ktore nie su urcene na chov v domacnosti. V zajati sa prakticky nevyskytuje.
2
Ochrana v prirode
Namiesto chovu v zajati je dolezite podporovat ochranu jeho prirodzeneho biotopu -- tropickych lesov Choco bioregonu.
3
Pozorovanie v prirode
Najlepsou moznostou ako spoznat tento druh je ekoturizmus v zapadnej Kolumbii (oblast Choco) alebo v severozapadnom Ekvadore.
Cena a kde kúpiť
Nedostupny na trhu
Amazonik ruzovolicy sa na legalnom trhu nevyskytuje. Druh je chraneny medzinarodnym dohovorom CITES (priloha II) a v krajinach povodu je prisne chraneny zakonom. Akykolvek obchod s divoko odchytenymi jedincami je nezakonny.
Chov v zajatiDruh sa v zajati systematicky nechova -- neexistuju zname chovne programy v zoologickych zahradach ani u sukromnych chovatelov
EkoturizmusMoznost pozorovania v prirode -- ekoturisticke vylets do Choco regionu Kolumbie (napr. okolie Buenaventury, Anchicaya)
Ochranarske organizaciePodpora ochrany prostredníctvom BirdLife International, Fundacion ProAves (Kolumbia) alebo Jocotoco Foundation (Ekvador)
Alternativy pre chovatelovAk vas zaujimaju amazoniky, zvazite amazonika zlatoliceho (Pyrilia barrabandi) alebo amazonika kajanskeho (Pyrilia caica), ktore sa v zajati vyskytuju castejsie
Na čo si dať pozor
Amazonik ruzovolicy je prisne chraneny druhy. Najlepsou formou "vlastnictva" je podpora jeho ochrany v divocine. Organizacie ako Fundacion ProAves v Kolumbii a Jocotoco Foundation v Ekvadore priamo chránia biotopy tohto druhu. Ak hladate papagaja z rodu Pyrilia pre chov, amazonik zlatolici (Pyrilia barrabandi) je jediny druh tohto rodu, ktory sa obcas vyskytuje v europskej avarikulture.
Príznaky: Ubytok populacie, fragmentacia uzemia, izolacia skupin
Hlavna hrozba pre druh. Tropicke lesy Choco bioregonu su odlesnovane pre polnohospodarstvo, tazbu dreva a urbanizaciu. V Ekvadore je tlak obzvlast silny.
Ilegalny odchyt
stredná
Príznaky: Priamy ubytok divokej populacie
Napriek CITES ochrane sa obcas vyskytuje nezakonny odchyt pre ciernz trh. Druh je vsak v obchode velmi zriedkavy.
Pesticidy v polnohospodarstve
stredná
Príznaky: Otrava, znizena plodnost, uhyn
Amazoniky navstevuju okraje plantazi, kde mozu prist do kontaktu s postrekovymi chemikaliami.
Psitakoza (chlamydioza)
stredná
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku, strata hmotnosti
Virusove ochorenie dokumentovane u viacerych druhov divokych papagajov v Juznej Amerike.
Prevencia
Amazonik ruzovolicy je ohrozeny predovsetkym stratou biotopu. Tropicke lesy Choco bioregonu patria medzi najohrozenejsie ekosystemy sveta -- oblast je oznacovana ako biodiverzitny hotspot. Podpora ochranarrskych projektov v tejto oblasti pomoze nielen amazonikovi ruzovolicemu, ale aj stovkam dalsich ohrozenych druhov.
Zaujímavosti
1
Amazonik ruzovolicy je endemitom Choco bioregonu -- jedneho z najvlhkejsich miest na Zemi s rocnymi zrazkami az 13 000 mm.
2
Jeho ruzove lica su unikatne medzi papagajmi rodu Pyrilia -- zatial co pribuzne druhy maju zlate ci cervene hlavy, tento druh ma jemne ruzove sfarbenie tvare.
3
Druh bol vedecky opisany v roku 1844 Louisom Fraserrom z exemplara ziskaneho v Ekvadore.
4
V divocine sa zivi predovsetkym plodmi palmy milpeso (Oenocarpus bataua), ktora je zaroven dolezitou plodinou pre miestne komunity.
5
Krdne az 25 jedincov preletavaju nad korunami stromov -- najcastejsie su videne len ako rychlo prelietavajuce siluety vysoko nad lesom.
6
Choco bioregion, domov tohto druhu, je jednym z 36 biodiversitnych hotspotov sveta s vyse 10 000 druhmi rastlin, z ktorych 25 % sa nenachadza nikde inde.
7
Na rozdiel od vacsiny papagajov je amazonik ruzovolicy velmi zle zdokumentovany -- mnohe zakladne udaje o jeho biologii (ako dlzka zivota ci presna doba inkubacie) nie su znane.
Taxonomická klasifikácia
RisaAnimalia
KmenChordata
TriedaAves
RadPsittaciformes
CeladPsittacidae
RodPyrilia
DruhP. pulchra
Často kladené otázky
Nie. Amazonik ruzovolicy je divoky druh, ktory sa v zajati prakticky nechova. Je chraneny CITES (priloha II) a v krajinach povodu je prisne chraneny zakonom. Ak vas zaujimaju papagaje z tejto skupiny, zvazre amazonika zlatoliceho (Pyrilia barrabandi), ktory sa v europskej avarikulture obcas vyskytuje.
Vyskytuje sa vylucne v Choco bioregone -- uzkom pase vlhkych tropickych lesov pozdlz pacifickeho pobreza zapadnej Kolumbie a severozapadneho Ekvadoru. Zije v nadzinach do 1 600 m n. m., predovsetkym v nenarušenych lesoch a na ich okrajoch.
Presna dlzka zivota nie je znama. Na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia sa odhaduje na 20-30 rokov, ale tento udaj nebol vedecky potvrdeny.
Prevazne ovocim a plodmi tropickych stromov, najma palmy milpeso (Oenocarpus bataua). Navstevuje aj okraje plantazi, kde sa zivi bananmi a kukuricou. Krmi sa vo vrcholcoch vysokych stromov, co stazuje pozorovanie.
IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozeny), ale jeho populacia pomaly klesa kvoli odlesnovaniu Choco bioregonu. Oblast jeho vyskytu je pod rastucim tlakom polnohospodarstva, tazby dreva a urbanizacie, najma v Ekvadore.
Velmi nepravdepodobne. Druh sa v zoologickych zahradach prakticky nechova. Najleapsou moznostou je ekoturizmus v zapadnej Kolumbii (oblast Choco) alebo v severozapadnom Ekvadore, kde ho mozno s trochou stastia pozorovat pri prelete nad lesom.
Pozri aj iné druhy vtákov na LePet.sk
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou: