Charmosyna — Lori
Charmozin cervenohrdly je pomerne tichy lori. V divocine vydava kratke, vysoke piskave volania pocas letu medzi kvitnucimi stromami. Komunikacia v ramci maleho krdla je tlmena a nenapadna. Na rozdiel od vacsich loriov (napr. Trichoglossus) nie je hlucny.
Populacia charmozina cervenohrdleho sa odhaduje na menej ako 10 000 dospelych jedincov. IUCN ho klasifikuje ako Least Concern (LC), hoci populacia mierne klesa v dosledku straty horskych lesov na Bismarckovom suostrovi. Druh nie je bezne pozorovany a udaje o populacii su nepresne.
Hniezdne navyky su takmer nezneme. Predpoklada sa, ze kladie 2 vajicka do dutiny stromu, podobne ako pribuzne druhy rodu Charmosyna.
Inkubacna doba nie je presne znama. Odhaduje sa na zaklade pribuznych druhov (Charmosyna pulchella: 23-25 dni).
Kurence sa liahnu nahe s riedkym paperim. Presne detaily nie su zdokumentovane v divocine.
Na zaklade pribuznych druhov sa predpoklada, ze mladata opustaju hniezdo po 7-8 tyzdnoch.
U malych lorikul rodu Charmosyna sa predpoklada pohlavna dospelost okolo 1-2 rokov.
Charmozin cervenohrdly sa prakticky nechova v zajati a nie je dostupny na trhu s domacimi zvieratami. Zaujimave vsak je, ze v divocine je oznacovany ako pomerne krotky a priblizitelny druh -- pozorovatelia ho mozu sledovat z relativne malej vzdialenosti pocas krmenia na kvitnucich stromoch.
Najlepsou moznostou ako stretnut charmozina cervenohrdleho je navsteva horskych lesov na New Britain alebo New Ireland v Papua Novej Guinei. Hladajte male krdla (do 10 jedincov) na kvitnucich stromoch vo vyskach 450-1300 m n.m.
Druh je v divocine pomerne krotky. Pomaly a tichy pristup ku kvitnucemu stromu, kde sa krmia, umoznuje pozorovanie z relativne malej vzdialenosti.
Male rozmery (17 cm) a rychly pohyb robia fotografovanie narocnym. Odporuca sa teleobjektiv (300 mm+) a trpezlivost pri cakani na moment, kedy vtak zastane na kvete.
| Charmozin cervenohrdly | Charmozin krasny | Charmozin horsky | Lori Swainson | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17 cm | 18 cm | 24 cm | 25-30 cm |
| Váha | 33-40 g | 30-40 g | 58-82 g | 75-157 g |
| Dožitie | 10-15 rokov (odhad) | 10-15 rokov | 10-20 rokov | 20-30 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | Nedostupny | Vzacny | Vzacny | 150-400 EUR |
| Povaha | Tichy, krotky v divocine, nektarovy specialista | Farebny, aktivny, nektarovy specialista | Vacsi charmozin, horsky druh | Energicky, hlucny, hravy, bezne dostupny |
| Areál | LC | LC | LC | LC |
Príznaky: Deformacie zobaku a pier, strata pierok, imunodeficiencia
Virusove ochorenie sposobene Circovirusom. Bolo zdokumentovane u volne zijucich papagajov v Australazii vrátane rodu Charmosyna. Nevyliecitelne.
Príznaky: Vytok z nosa, hnacea, apatia, nafukane perie, problemy s dychanim
Bakterialna infekcia bezna u divokych papagajov. Prenosna na ludi (zoonoza). Liecba antibiotikami.
Príznaky: Biely povlak v zobaku, regurgitacia, znizena chut do jedla
Plesnova infekcia traviacej sustavy. U nektarovych papagajov je riziko vyssie kvoli vlhkemu typu stravy.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Moze postihnut aj divoke populacie, obzvlast pri oslabeni imunity.
Príznaky: Chudnutie, hnacea, nafukane perie, letargia
Bezne u volne zijucich vtakov. V divocine regulovane prirodzenou imunitou a rozmanitostou biotopu.
Charmozin cervenohrdly je endemicky pre Bismarckove suostrovie -- vyskytuje sa iba na New Britain, New Ireland, New Hannover a Karkari v Papua Novej Guinei.
Je jednym z mala divokych papagajov, ktore su v prirode pomerne krotke a priblizitelne -- pozorovatelia ich mozu sledovat z malej vzdialenosti pocas krmenia.
Ako vsetky lori, ma specialny kefovity jazyk (brush tongue) s papilami prisposobenymi na zber nektaru a pelu z kvetov -- unikatna anatomicka adaptacia.
Vyskytuje sa v horskych lesoch v nadmorskych vyskach 450-1300 m n.m., pricom je najbeznejsi nad 1000 m -- typicky horsky druh.
Hniezdne navyky tohto druhu su takmer uplne nezneme -- je to jedna z najmenej preskumanych lorikul rodu Charmosyna.
Bol opisany v roku 1881 anglickym ornithologom Philipom L. Sclaterom na zaklade exemplarov z New Britain.
Rod Charmosyna zahrna 14 druhov malych nektarovych lorikul -- niektore su extremne vzacne a ohrozene vyhynutim (napr. C. amabilis a C. diadema).
Nie, IUCN ho klasifikuje ako Least Concern (LC) s odhadovanou populaciou okolo 10 000 jedincov. Jeho populacia je relativne stabilna, hoci mierne klesa v dosledku straty horskych lesov. Na rozdiel od svojich pribuznych (napr. Charmosyna amabilis -- Critically Endangered), nie je bezprostredne ohrozeny.
Prakticky nie. Tento druh sa v zajati prakticky nevyskytuje -- neexistuju zname chovne programy v zoologickych zahradach ani u sukromnych chovatelov. Ak vas zaujimaju nektarove papagaje, zvazne lori Swainson alebo lori farbisty, ktore su bezne dostupne.
Jedina realisticka moznost je navsteva jeho prirodneho arealu na Bismarckovom suostrovi v Papua Novej Guinei. Hladajte ho v horskych lesoch nad 500 m n.m. na ostrovoch New Britain a New Ireland. Je pomerne krotky a priblizitelny pocas krmenia.
Takmer vyhradne nektarom a pelom kvetov horskych stromov a palm. Ma specialny kefovity jazyk (brush tongue) prisposobeny na zber nektaru -- typicka anatomicka adaptacia vsetkych loriov a lorikul.
Je to maly papagaj -- meria len 17 cm a vazi 33-40 gramov. Pre porovnanie, bezny volniak (andulka) meria 18-20 cm, takze charmozin cervenohrdly je este mensi.
Charmosyna rubrigularis (cervenohrdly) zije na Bismarckovom suostrovi a je Least Concern. Charmosyna amabilis (Red-throated Lorikeet) je endemit Fidzi a je klasifikovany ako Critically Endangered s populaciou pod 50 jedincov. Su to dva rozne druhy, hoci nazvy su podobne.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: