Charmosyna — Lori
Charmosyna — Lori
Hlasovy prejav Charmozina modroceleho je velmi malo zdokumentovany kvoli extrémnej vzacnosti druhu. Historicke pozorovania popisuju tiche, vysoke pisklave zvuky, podobne ako u pribuznych malych Charmosyna druhov. Je to prevazne tichy papagaj, ktory sa ozýva hlavne pri lete medzi krmiacimi miestami.
Charmozin modrocely je jednym z najohrozenejsich papagajov sveta. IUCN ho klasifikuje ako Critically Endangered (CR) od roku 2000. Posledne potvrdene pozorovanie pochaza z roku 2014, kedy bol znovuobjaveny po takmer 20 rokoch. Odhadovana populacia je menej nez 50-249 dospelych jedincov a neustale klesa kvoli strate biotopu. Niektori odbornici ho povazuju za mozno uz vyhynuteho.
Predpokladane biele vajicka kladene do dutiny stromu. Konkretne hniezdne navyky su velmi malo znama.
Predpokladana dlzka inkubacie podla pribuznych Charmosyna druhov. Konkretne udaje pre C. toxopei chybaju.
Odhadovane podla pribuznych druhov. Mladata pravdepodobne opustaju hniezdo plne operene.
Pohlavna dospelost nie je zdokumentovana. U pribuznych Charmosyna druhov nastupuje v 1-2 rokoch.
| Charmozin modrocely | Charmozin krasny | Charmozin horsky | Charmozin diademovy | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16 cm | 18 cm | 24 cm | 19 cm |
| Váha | 25-30 g | 30-50 g | 65-80 g | 30-40 g |
| Dožitie | Nezname | 15-20 rokov | 15-25 rokov | Nezname |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | Nedostupny | 300-600 EUR | 400-900 EUR | Nedostupny |
| Povaha | Kriticky ohrozeny, nektarovy specialista | Farebny, aktivny, nektarovy | Horsky druh, farebny chvost | Kriticky ohrozeny, ostrovny endemit |
| Areál | CR | LC | LC | CR |
Príznaky: Deformacie zobaku a pier, strata pierok, imunodeficiencia
Virusove ochorenie sposobene Circovirusom. Moze byt devastujuce pre male populacie divokych papagajov, pretoze sa siri kontaktom a kontaminovanym prostredim.
Príznaky: Vytok z nosa, hnacea, apatia, nafukane perie
Bakterialna infekcia prenosna na ludi. V malych populaciach moze sposobit vyrazne umrtia. U divokych jedincov neliečitelna.
Príznaky: Opuchnute brucho, letargia, dychavicnost
Metabolicka choroba typicka pre nektarove papagaje (lori). Rod Charmosyna moze byt nachylny na nadmerne ukladanie zeleza, podobne ako pribuzne rody.
Príznaky: Fragmentacia populacie, znizena reprodukcia, geneticka degradacia
Vacsina nizinneho lesa na Buru bola vyrubana. Selektivna tazba a plosne polnohospodarstvo (shifting agriculture) ohrozuju aj zvysky horskeho lesa. Toto je najvacsia hrozba pre prezitie druhu.
Charmozin modrocely bol posledne vedome potvrdene pozorovany v novembri 2014, kedy ho vyfotografovali ucastnici expedicie BirdQuest na ostrove Buru -- boli to vobec prve fotografie tohto druhu v divocine.
Druh bol poprvykrat vedecky opisany v roku 1930 holandskym zoologom Heinrichom Siebersom na zaklade 7 jedincov odchytenych holandskym lepidopterologom (znalcom motýlov) v 20-tych rokoch 20. storocia.
Medzi rokmi 1920 a 2014 bol tento druh pozorovany len styrikrat -- v rokoch 1980 a 1993, pricom vzdy len 1-4 jedince, co viedlo k obavam, ze je uz vyhynuty.
Ostrov Buru, jedine miesto vyskytu tohto druhu, ma rozlohu len 9 505 km2 -- to je menej nez Kosicky kraj na Slovensku.
Na rozdiel od vacsiny lori papagajov, Charmozin modrocely je velmi maly (len 16 cm) a važi priblizne 25-30 g, co ho radi medzi najmensie druhy rodu Charmosyna.
Druhe meno "toxopei" pochaza od holandskeho entomologa Lambertusa Johanna Toxopea, ktory pracoval na ostrove Buru a odchytil prve exemplare.
IUCN postupne zvysoval stupen ohrozenia tohto druhu: z Threatened (1988) cez Vulnerable (1994) az po Critically Endangered (2000), kde je dodnes.
Nie. Charmozin modrocely je chraneny CITES I (priloha I), co znamena absolutny zakaz medzinarodneho obchodu. V sucasnosti sa v zajati nevyskytuje ziadny jedince a akykolvek pokus o odchyt alebo chov by bol prisne nezakonny. Vsetka energia musi smerovat k ochrane divokych jedincov.
Pravdepodobne nie, ale je to otazne. Posledne potvrdene pozorovanie pochaza z novembra 2014. Odvtedy nebolo ziadne overene hlasenie. IUCN ho stale vedie ako Critically Endangered (CR), nie ako vyhynuteho, pretoze horske lesy ostrova Buru neboli dostatocne preskumane a je mozne, ze mala populacia preziva v nepristupnych oblastiach.
Je endemitom ostrova Buru v Juznychch Molukach (Indonezia). Historicky bol pozorovany v nizinnych a horskych lesoch, no moderne zaznamy (1980, 1993, 2014) pochadaju z horskeho pasma 840-1 000 m n. m. v centralnej casti ostrova (oblast planaltu Rana).
Presny pocet nie je znamy. IUCN odhaduje populaciu na menej nez 50-249 dospelych jedincov s klesajucim trendom. Niektori odbornici vsak pochybuju, ci vobec este existuje zivotaschopna populacia. Systematicky monitoring na ostrove Buru chyba.
Kombinacia faktorov: (1) extremne maly areal -- existuje len na jedinom ostrove (Buru), (2) masivna strata biotopu kvoli odlesovaniu a posuvnemu polnohospodarstvu, (3) mozny historicky odchyt pre obchod s vtakmi, (4) prirodzene mala populacia typicka pre ostrovne endemity.
Podporou organizacii, ktore sa venuju ochrane papagajov v Indonezii -- predovsetkym BirdLife International, World Parrot Trust a Indonesian Parrot Project. Tieto organizacie financuju monitoring, ochranu biotopu a vzdelavanie miestnych komunit na ostrove Buru.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
