Kakadu Carnabyho - Calyptorhynchus latirostris

Calyptorhynchus — Kakadu

Kakadu Carnabyho

Calyptorhynchus latirostris

OHROZENÝ (EN) — Endangered
Dĺžka 53-58 cm
Váha 520-790 gramov
Dožitie 40-50 rokov
Ohrozený obor juhozápadnej Austrálie. Kakadu Carnabyho je veľký čierny kakadu, ktorého populácia klesla o viac ako 50 % za posledných 45 rokov. Na hniezdenie potrebuje duté stromy staršie ako 200 rokov — a tie miznú.
Dĺžka tela
53–58 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 cm 53 58
0 cm70 cm
Hmotnosť
520–790 g
0 200 400 600 800 1 520–790 g stupnica do 1 kg
Dožitie
40–50 rokov
0 10 20 30 40 50 60 70 80 Korela Žako Človek 40–50 rokov
Korela: 15-25 r. Žako: 40-60 r. Človek: ~80 r.

 Opis druhu

Kakadu Carnabyho (Calyptorhynchus latirostris) je veľký čierny kakadu z juhozápadnej Austrálie, dosahujúci dĺžku 53–58 cm a hmotnosť 520–790 g. Patrí do skupiny čiernych kakadu (podčeľaď Calyptorhynchinae), ktoré sú evolučne najstaršou vetvou čeľade Cacatuidae.

Celkové sfarbenie je matne čierne s jemnými belavými lemami na perách hornej časti tela. Najnápadnejšími znakmi sú veľké biele líčne škvrny a široké biele panely na chvostových perách, viditeľné najmä za letu. Zobák je krátky, široký a robustný — prispôsobený na lámanenie tvrdých drevnatých plodov drevín z čeľade Proteaceae. Práve tvar zobáka je hlavným rozlišovacím znakom od príbuzného kakadu bielosluchého (C. baudinii), ktorý má zobák dlhší a užší.

Pohlavný dimorfizmus: Samec má tmavosivý až čierny zobák a ružovkastý holý očný krúžok. Samica sa odlišuje belavošedým zobákom, sivým očným krúžkom a nápadne väčšími, jasnejšie ohraničenými bielymi líčnymi škvrnami. Samice sú v priemere o 5–10 % menšie ako samce.

Mladé jedince: Výzorom sa podobajú samici — majú menej výrazné biele líčne škvrny, belavý zobák a matnejšie celkové sfarbenie. Juvenilné operenie sa postupne mení počas prvých 3–4 rokov života. Pohlavie sa u mláďat spoľahlivo určuje až po druhom pelichaní.

Synonymá: Zanda latirostris (novšia taxonómia oddeľuje rod Zanda od Calyptorhynchus na základe molekulárnych analýz; zatiaľ nie je všeobecne akceptované).

 Chov a chovateľstvo

Kakadu Carnabyho je prísne chránený ohrozený druh a jeho súkromný chov je prakticky nemožný. Všetky chovné programy sú inštitucionálne a spadajú pod jurisdikciu vlády Západnej Austrálie.

Inštitucionálny chov: Chovné programy prebiehajú v Perth Zoo, Kaarakin Black Cockatoo Conservation Centre a ďalších akreditovaných zariadeniach v Západnej Austrálii. Cieľom nie je produkcia jedincov pre trh, ale záchrana genetickej diverzity a rehabilitácia zranených vtákov pre návrat do prírody.

Voliéry: Inštitucionálny chov vyžaduje priestranné voliéry s minimálnou dĺžkou 10 m, výškou 3 m a šírkou 5 m. Voliéry musia obsahovať živé alebo umelé stromy na šplhanie, kúpanie a hniezdenie. V zajatí sa používajú veľké drevené búdky (priemer vstupu 15–20 cm, hĺbka 60–80 cm) napodobňujúce prírodné dutiny eukalyptov.

Hniezdenie v prírode: Hniezdia výhradne v prirodzených dutinách veľkých eukalyptov (E. marginata, E. wandoo, E. salmonophloia) starších ako 200 rokov. Dutiny sa nachádzajú vo výške 6–15 m a sú opakovane využívané desaťročia. Pár si aktívne bráni svoju dutinu celoročne.

Vhodnosť pre súkromný chov: Nevhodný. Súkromný chov je v Austrálii prísne regulovaný zákonom EPBC Act 1999. Export z Austrálie je zakázaný. V Európe sa tento druh v súkromných rukách nevyskytuje.

 Rozmnožovanie a mláďatá

Obdobie hniezdenia: August až december (jar a začiatok leta na južnej pologuli). Hniezdenie je viazané na oblasť vnútrozemského „wheatbeltu", kam sa páry vracajú každoročne z pobrežných zimovísk.

Párová väzba: Kakadu Carnabyho je monogamný druh — párová väzba trvá celý život. Partneri spolu lietajú, kŕmia sa a spoločne brania hniezdnu dutinu. Po strate partnera sa jedinec môže znovu spárovať, ale proces je pomalý.

Znáška: 1 až 2 vajíčka. Ak sú 2 vajíčka, spravidla prežije iba jedno mláďa — druhé vajíčko slúži ako biologická poistka. Mladšie mláďa typicky hladuje a hynie v priebehu niekoľkých dní.

Inkubácia: 28–29 dní. Inkubuje výhradne samica, pričom samec ju pravidelne kŕmi a stráži okolie hniezda. Samica opúšťa hniezdo len nakrátko na kŕmenie a pitie.

Vývoj mláďaťa: Mláďa zostáva v dutine 10–11 týždňov. Po opustení hniezda je ešte 3–4 mesiace závislé na rodičoch, ktorí ho učia vyhľadávať potravu a rozlamovať tvrdé šišky banksií. Toto dlhé obdobie závislosti je jedným z dôvodov pomalého rastu populácie.

Pohlavná dospelosť: 4–5 rokov, ale prvé úspešné hniezdenie nastáva často až vo veku 7–8 rokov.

 Spôsob života a biotop

Areál výskytu: Výhradne juhozápadná Západná Austrália — od oblasti Geraldton na severe po Esperance na východe a Albany na juhu. Obýva oblasť „wheatbeltu" (pšeničný pás), pobrežné vresoviskové kroviny (kwongan), eukalyptové jarrah a wandoo lesy a banksiové porasty.

Migrácia: Kakadu Carnabyho je sezónny migrant v rámci svojho areálu. V období hniezdenia (jar–leto) sa zdržiava vo vnútrozemských lesoch, kde hniezdi v dutinách starých eukalyptov. Po hniezdení migruje do pobrežných oblastí — vrátane predmestí Perthu, Bunbury a Albany — kde zimuje v banksiových porastoch a borovicových plantážach.

Potrava a kŕmenie: Špecialista na tvrdé drevnaté plody drevín z čeľade Proteaceae — predovšetkým Banksia, Hakea, Grevillea a Dryandra. Mohutným zobákom rozlamuje tvrdé šišky banksií a extrahuje malé semená. Dôležitou súčasťou stravy sú aj larvy drevokazných motýľov čeľade Cossidae, ktoré vyťahuje zo živého dreva — pri tejto činnosti zanecháva charakteristické stopy na kmeňoch. V modernej krajine sa adaptoval na semená borovíc (Pinus) z plantáží.

Sociálne správanie: Mimo hniezdneho obdobia sa združuje do veľkých kŕdľov čítajúcich 500 až 800 jedincov, ktoré nomádsky kočujú za potravou. Na noc sa zhromažďujú na tradičných nocľahoviskách (roosting sites) — vysokých eukalyptoch alebo boroviciach. Prílet kŕdľa na nocľahovisko za súmraku je sprevádzaný ohlušujúcim krikom.

Stav ohrozenia: Ohrozený (Endangered, EN) podľa IUCN. Populácia klesá — za posledných 45 rokov poklesla o viac ako 50 %, z odhadovaných 60 000 na menej ako 40 000 jedincov. Hlavné hrozby: strata biotopu (klčovanie pôvodnej vegetácie pre poľnohospodárstvo — 90 % pôvodných hniezdisk zničených), nedostatok hniezdnych dutín (200+ ročné stromy miznú), konkurencia o dutiny s včelami medonosnými a galahmi, zmena klímy a predlžujúce sa suchá, kolízie s autami a plotmi.

CITES: Dodatok II (medzinárodný) / Príloha B (EU)

🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 15% 15% 12% 8% STRAVA zloženie
Semena proteovitych (Banksia, Hakea) 45%
Larvy hmyzu (Cossidae, Cerambycidae) 15%
Semena eukalyptov 15%
Semena borovíc (Pinus) 12%
Semena Allocasuarina 8%
Ostatne (plody, kora) 5%

Odporúčané potraviny

  • Semena proteovitych drevin (Banksia, Hakea, Grevillea, Dryandra) — hlavna zlozka prirodzenej stravy
  • Larvy drevokaznych motylov (Cossidae) — dolezity zdroj bielkovin, vytahuju ich zo ziveho dreva
  • Semena eukalyptov (Eucalyptus, Corymbia) — sezonna potravina v pobrezinych oblastiach
  • Semena drevin Allocasuarina a Casuarina — oblubena alternativna potrava
  • Plody a semena Hakea prostrata a H. undulata — klucove v oblasti Wheatbelt
  • Sisky Banksia grandis a B. attenuata — hlavny zdroj potravy mimo hniezdneho obdobia
  • Semena Pinus (borovice) — adaptacia na plantaze; vyznamny doplnkovy zdroj v modernej krajine
  • Larvy chrobakov z celade Cerambycidae — prilezitostna potrava z odumreteho dreva
  • Semena Marri (Corymbia calophylla) — sezonne dolezita potrava
  • Ovocie a semena povodnych krikov (Adenanthos, Lambertia) — doplnkova strava

Zakázané potraviny

  • Avokado — persin je smrtelne toxicky pre vsetky papagaje
  • Cokolada a kakao — teobromin sposobuje srdcove zlyhanie
  • Sol a slane pochutky — oblicky vtakov nedokazu spracovat nadbytok sodika
  • Cibula a cesnak — tiosulfaty sposobuju hemolyticku anemiu u vtakov
  • Alkohol — extremne toxicky, poskodzuje pecen a mozog
  • Kofeinove napoje — tachykardia a srdcove zlyhanie
  • Jadierka jablk a kostkovin — amygdalin sa metabolizuje na kyanovodik
  • Spracovane potraviny pre ludi — obsahuju konzervacne latky a prisady nevhodne pre vtaky
Tip od odborníka Kakadu Carnabyho je specialista na tvrde semena drevin z celade Proteaceae. V divocine travi vacsinu dna extrakciou semien zo sisiek banksii a hakea pomocou mohutneho zobaka. Dolezitu sucast stravy tvoria aj larvy drevokaznych motylov, ktore vyzaduju znacnu silu a zrucnost pri vytahovani z dreva. V institucionalnom chove sa podava zmes nativnych australskych semien doplnena o orechy, slnecnicove semena a cerstvu zeleninu.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hlasity druh s prenikavym nosovym volanim "wee-luh", ktore je pocutelne na kilometre. Krdle su mimoriadne hlucne.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Divoky druh, ktory sa v prirode vyhyba kontaktu s clovekom. V zachrannych centrach si rucne odchovane jedince zvyknu na osetrovatelov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktivny druh — dennodenne preletuje desiatky kilometrov medzi noclahoviskami a zdrojmi potravy. Vyzaduje obrovsky priestor.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Nepatri medzi hovoriace druhy. Komunikuje charakteristickym nosovym volanim "wee-luh" a ostrym varovnym krikom.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Kakadu Carnabyho je hlasity druh s charakteristickym nosovym volanim "wee-luh" alebo "wy-lah", ktore vydava najma za letu. Krdle stoviek jedincov su mimoriadne hlucne a ich prilet na noclahovisko je pocutelny na kilometre. V blizkosti hniezda je tichsi a komunikuje jemnejsimi kontaktnymi zvukmi.

Dokáže hovoriť? Nedokaze napodobnovat ludsku rec. Komunikuje vylucne druhovymi volaniami. Na rozdiel od niektorych bielych kakadu (napr. kakadu zltochochlaty), cierne kakadu nemaju schopnost imitacie zvukov.

Typické zvuky

  • "Wee-luh" — charakteristicke nosove kontaktne volanie za letu, identifikacny znak druhu
  • Ostry varovny krik — kratke, prenikave zvolanie pri nebezpecenstve
  • Jemne skripanie — komunikacia medzi partnermi pri hniezde
  • Rytmicke buchanie — samec bubnuje konarom na dutinu stromu pri namlouvani
  • Hlasne skupinove volanie — synchronizovany krik celeho krdla pri noclahovisku

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Hniezdenie (aug-dec) Migracia na pobrezie (jan-mar) Migracia do vnutrozemia (jul-aug) Zimne krmenie v banksiach (mar-jul) Pelichanie (jan-mar)

Populačný trend

60k 45k 30k 15k 0 60k 52k 45k 40k 35k 32k 1980 1990 2000 2010 2020 2025

Populacia klesla o viac ako 50 % za poslednych 45 rokov. Hlavna pricina: strata hniezdnych biotopov.

~32 000
Aktualna populacia
-50%
Pokles za 45 rokov
EN
IUCN status
200+
Rokov strom na hniezdo

Prostredie a požiadavky

Priestor
Min. 10 x 5 x 3 m (institucionalna voliera)
V prirode denne preletuje 10-50 km
Teplota
15-35 °C
Odolny voci sezonnym vykyvom. Znasa mierny mraz.
Vlhkost
40-70 %
Povodny biotop: suche eukalyptove lesy a banksie
Svetlo
12-14 hodin denne
Denny druh, aktivny od svitania do sumraku
Podklad / Hniezdenie
Dutina stromu 200+ rokov
Vstupny otvor 15-20 cm, hlbka 60-80 cm
Spolocnost
Krdlovy druh (500-800 jedincov)
Monogamne pary celozivotne. Mimo hniezdenia v obrovskych krdloch.

Rozmnožovací cyklus

Znaska
1-2 vajicka

Samica znasa 1-2 biele vajicka v dutine eukalyptu. Druhe vajicko je biologicka poistka — mladsie mlada spravidla neprezije.

Inkubacia
28-29 dni

Inkubuje vylucne samica. Samec ju krmi a strazi hniezdo. Samica opusta dutinu len nakratko.

Liahnutie
Den 29

Mlada sa liahne hole a slepe, pokryte riedkym zltym prachom. Vazi priblizne 20 g.

Mlada v hniezde
10-11 tyzdnov

Rychly rast v dutine. Operenie sa vyvija postupne. Oba rodicia sa striedaju v krmeni.

Osamostatnenie
3-4 mesiace po opusteni

Po opusteni hniezda sa mlada uci hladat potravu a rozlamovat sisky banksii. Pohlavna dospelosť v 4-5 rokoch.

Ochočenie a kontakt

Nie je relevantne Trvanie: N/A — divoky druh

Kakadu Carnabyho nie je domace zviera a jeho ococenie nie je cielom. V zachrannych centrach sa rehabilitovane jedince cielene neococuju, aby si zachovali divokost a mohli byt vypustene spat do prirody. Rucne odchovane jedince v zoo si zvyknu na osetrovatelov, ale cielom je minimalizovat zavislost na cloveku.

1
Rehabilitacia

Zranene jedince su osetrene veterinarom a umiestnene do rehabilitacnej voliery. Kontakt s ludmi je minimalizovany.

2
Socializacia s druhom

Co najskor sa jedinec zaradi do skupiny rovnakeho druhu, aby si zachoval socialne vazby a spravanie.

3
Priprava na vypustenie

Pred vypustenim sa testuje schopnost letu, hladania potravy a socialnej interakcie.

4
Monitoring

Po vypusteni sa jedince monitoruju satelitnymi vysielackami. Mnohe sa uspesne zaclenia do divokych krdlov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) K. Carnabyho 53-58 cm K. bielosluchy 54-56 cm K. zltochvosty 55-65 cm K. palmovy 55-60 cm
K. Carnabyho K. bielosluchy K. zltochvosty K. palmovy
Dĺžka53-58 cm54-56 cm55-65 cm55-60 cm
Váha520-790 g560-770 g650-900 g500-1000 g
Dožitie40-50 r.40-50 r.40-50 r.40-60 r.
Hlučnosť●●●●○●●●●○●●●●○●●●●●
Cena (SK)NedostupnyNedostupnyNedostupny15 000+ €
PovahaKrdlovy, nomadsky, hlasityKrdlovy, specialista na larvyKrdlovy, prisposobivy, hlasitySoliterny, buchanie palickami
Dostupnosť v SRNedostupny — prisne chranenyNedostupny — prisne chranenyNedostupny — CITES IIVelmi vzacny — jednotlivci

Choroby a prevencia

PBFD (Psittacine Beak and Feather Disease)
vysoka

Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka, strata hmotnosti, imunosupresia

Najvacsia hrozba pre divoku populaciu. Virus cirkuluje v populacii a sposobuje uhyny najma u mladat. Prebieha vyskum vakciny.

Aspergilloza
vysoka

Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, apatia, chudnutie

Plesnova infekcia dychacich ciest. Rizikova najma pre oslabene jedince v rehabilitacii. Prevencia: suche prostredie.

Psitakoza (Chlamydiosis)
vysoka

Príznaky: Vytok z oci, dychacie problemy, hnacka, letargia

Bakterialne ochorenie prenosne na cloveka (zoonoza). Liecitelne antibiotikami. Povinna karantena v zachrannych centrach.

Traumaticke zranenia
vysoka

Príznaky: Zlomeniny kridel, poranenia hlavy, vnutorne krvacanie

Najcastejsia pricina prijmu do rehabilitacie — kolizie s autami, oknami a plotmi. Hrozba najma pocas nocnej migracie.

Otrava pesticidmi
vysoka

Príznaky: Dezorientacia, krce, zvracanie, nahly uhyn

Polnohospodarske pesticidy (najma neonikotinoidy) kontaminuju semena a larvy. Vazna hrozba v oblasti Wheatbelt.

Parazitozy (Haemoproteus)
stredna

Príznaky: Chudokrvnost, unava, znizena kondicia

Krvne parazity prenasane komarmi a muchnickami. Bezne v divokej populacii, zriedka fatalne u zdravych jedincov.

Prevencia Hlavne hrozby pre Kakadu Carnabyho nie su choroby, ale strata biotopu. Klcovanie povodnej vegetacie pre polnohospodarstvo znicilo 90 % povodnych hniezdisk. Stare eukalypty s dutinami (200+ rokov) su nevyhnutne pre hniezdenie a ich strata je nenahraditelna. Konkurencia o dutiny s vcelami medonosnymi a galahmi dalej znizuje dostupnost hniezdisk.

Zaujímavosti

1

Kakadu Carnabyho potrebuje na hniezdenie dute stromy starsie ako 200 rokov — ziadna umela budka ich nedokaze plne nahradit.

2

Samec bubnuje konarom na strom pri dvore — je to jeden z mala druhov papagajov, ktory pouziva nastroj na produkciu zvuku.

3

Krdle pocas zimnej migracie do pobrezinych oblasti mozu citat 500-800 jedincov a ich prilet na noclahovisko je pocutelny na kilometre.

4

Nazov druhu pochadza od Ivana Carnabyho, australskeho ornitologa, ktory studoval hniezdnu biologiu ciernych kakadu v 30. rokoch 20. storocia.

5

Populacia klesla o viac ako 50 % za poslednych 45 rokov — z odhadovanych 60 000 na menej ako 40 000 jedincov.

6

Obciansky projekt "Great Cocky Count" kazdorocne zapaja stovky dobrovolnikov, ktori pocitaju jedince na noclahoviskach po celej juhozapadnej Australii.

7

Kakadu Carnabyho je jedna z najdlhsie sa rozmnozujucich vtakov — mlada zostava zavisle na rodicoch az 4 mesiace po opusteni hniezda.

Taxonomická klasifikácia

Risa Animalia
Kmen Chordata
Trieda Aves
Rad Psittaciformes
Celad Cacatuidae
Podcelad Calyptorhynchinae
Rod Calyptorhynchus
Druh C. latirostris

? Často kladené otázky

Nie. Kakadu Carnabyho je ohrozeny druh prisne chraneny australskou legislativou (EPBC Act 1999) a medzinarodnou dohodou CITES. Akykolvek obchod s tymto druhom je nelegalny. Pasovanie podlieha pokutam do 210 000 AUD a trestu odnatia slobody.

Hlavne priciny su: strata biotopu (90 % povodnych hniezdisk znicenych polnohospodarstvom), nedostatok starych stromov s dutinami (potrebne 200+ rocne eukalypty), konkurencia o dutiny s vcelami a galahmi, zmena klimy a sucha, kolizie s autami a plotmi.

Predovsetkym semenami proteovitych drevin (Banksia, Hakea, Grevillea) a larvami drevokaznych motylov (Cossidae). Mohutnym zobakom rozbija tvrde sisky banksii a vytahuje larvy z dreva. V modernej krajine sa adaptoval aj na semena borovic z plantazi.

Kakadu Carnabyho ma kratsi a sirsi zobak, zatial co baudinii ma dlhsi a uzsi zobak. Carnabyho sa zivi prevazne semenami, baudinii preferuje larvy a maksiu potravu. Arealy sa ciastocne prekryvaju v jarrah lesoch juhozapadnej Australie.

Odhaduje sa menej ako 40 000 jedincov (stav 2024), pricom populacia klesa. Za poslednych 45 rokov poklesla o viac ako 50 %. Bez aktivnej ochrany biotopu a hniezdisk hrozi dalsi pokles.

Mozete financne podporit organizacie ako BirdLife Australia alebo Kaarakin Centre. Zapojte sa do programu Great Cocky Count (rocny cenzus). Ak vlastnite pozemok v Zapadnej Australii, ochrana starych stromov s dutinami je neocenitelna.

 Mapa výskytu

Krajina pôvodu: Juhozápadná Západná Austrália.

 Videá

Video Kakadu Carnabyho
Video Kakadu Carnabyho

 Cudzie názvy

Anglicky: , Carnaby's Black Cockatoo, Short-billed Black Cockatoo , Cesky: , kakadu krátkozobý , Nemecky: , Weißohr-Rabenkakadu , Francúzsky: , Cacatoès à rectrices blanches , Španielsky: , Cacatúa fúnebre piquilarga , Taliansky: , Cacatua nero beccocorto , Holandsky: , Carnaby's Raafkaketoe , Polsky: , żałobnica krótkodzioba , Portugalsky: , Cacatua-negra-de-bico-curto , Rusky: , Короткоклювый траурный какаду , Slovensky: , kakadu Carnabyho , Švédsky: , kortnäbbad svart kakadua , Japonsky: , カーナビーオウム