Nannopsittaca — Tepui
Chov v zajatí:
Mimoriadne zriedkavé
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 1 x 2 m) vysadená
Hniezdna búdka:
Nie je k dispozícií
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Nie je k dispozícií
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené od 750-1850 m.n.m. vo vlhkom horskom lese v horných tropických a subtropických zónach. Nachádzajú sa aj v nížinných oblastiach.
Spôsob života:
Zvyčajne videný v kŕdľoch 100 alebo viac jedincov. Vykonáva miestne alebo sezónne pohyby. Pravdepodobne vyráža a hniezdi vysoko na horských svahoch. Je ťažké odhaliť ho počas pokoja alebo kŕmenia.
Stav ohrozenia:
Bez ohrozenia. Stav populácie neznámy ale stabilný.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Tepui zeleny je pomerne tichy papagaj. V divocine sa ozyva hlavne pocas letu v krdloch — vydava kratke, ostre kontaktne hlasy. Pri krmeni a odpoccinku je takmer bezhlucny, co stazuje jeho pozorovanie v korunach stromov.
Populacia tepui zeleneho je stabilna az mierne klesajuca. Vyskytuje sa v horskych lesoch tepui v juznej Venezuele, zapadnej Guyane a severnej Brazilii (Roraima). Hlavnou hrozbou je strata biotopu v dosledku odlesnenia a fragmentacie horskych lesov, a tiez odchyt pre obchod s exotickymi vtakmi.
Reprodukcna biologia v divocine je velmi malo znama. Predpoklada sa znaaska 4-6 bielych vajicok v dutinach stromov.
Presna doba inkubacie nie je zdokumentovana. Odhad vychadza z pribuzenstva s rodom Forpus.
Mladata sa liahnu sliepe a nahe, podobne ako u priuznych rodov.
Mladata opustaju hniezdo priblizne po 5-6 tyzdnoch. Presne udaje nie su k dispozicii.
Po opusteni hniezda su este niekolko tyzdnov dokrmovane rodicmi v ramci krdla.
Tepui zeleny je divoky druh, ktory sa prakticky neochocuje. Aj jedince narozene v zajati si zachovavaju silny instinkt uplytku a plachy temperament. Nie je to druh urceny na interakciu s clovekom.
Tepui zeleny nie je domaci papagaj a pokusy o ochocenie su stresujuce pre vtaka aj chovatela. Tento druh je urceny na pozorovanie v prirodnom prostredi alebo v institucionalnch chovoch.
| Tepui zeleny | Tepui modrohlavy | Forpus sivokridly | Forpus vrabci | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 14 cm | 13 cm | 12-13 cm | 12 cm |
| Váha | ~42 g | ~38 g | 28-36 g | 20-28 g |
| Dožitie | ~20 r. | ~15-20 r. | 15-25 r. | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | Nedostupny | 40-120 EUR | 30-100 EUR |
| Povaha | Plachy, krdlovy, rychly letec | Plachy, vzacny, malo znamy | Odvazny, teritorialny, tichy | Spolocensky, tichy, hravy |
| Areál | Nedostupny — prakticky sa nechova v Europee | Nedostupny — este vzacnejsi nez tepui zeleny | Bezny — najcastejsi forpus v SR/CZ | Menej bezny — dostupny u specializovanych chovatelov |
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia, chudnutie
Plesnitova infekcia dychacich ciest. Horske druhy papagajov su nachiylnejsie pri chove v nizinach s nevhodnou vlhkostou. Prevencia: cisty vzduch, vhodna vlhkost 60-80 %.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie vsetkych novych vtakov pred zaradenim do chovu.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Chudnutie pri normalnej chuti do jedla, nestravene zrna v truse, zvracanie
Kvasinkove ochorenie zaludka. Liecba: antimykotika (amfotericin B). U malych papagajov castejsie kvoli rychlemu metabolizmu.
Príznaky: Vytrhavanie peria, apatia, odmietanie potravy, agresivita
Divoky druh je velmi nachylny na stres z nevhodnych podmienok. Klucove je priestranne prostredie, skupina jedincov a minimalizacia kontaktu s ludmi.
Príznaky: Matne perie, letargia, oslabena imunita, problemy s reprodukciou
V zajati je tazke replikovat prirodzenu stravu. Dolezity je vyzsi podiel ovocia (fiky, bobule) a kvalitna peleta ako zaklad.
Tepui zeleny dostal meno podla tepui — obrovskych stolových hor v juhovychodnej Venezuele, ktore su jednym z najstarsich geologickych utvvarov na Zemi (viac ako 2 miliardy rokov).
V divocine tvori krdly az 150 jedincov, ktore letia vysoko, rychlo a priamociaro nad korunami horskych lesov — je to jeden z najrychlejsich malych papagajov.
Je takmer nemozne ho spatrit pocas odpoccinku alebo krmenia, pretoze jeho cisto zelene sfarbenie dokonale splyna s vegetaciou. Najlahsie sa pozoruje za letu.
Rod Nannopsittaca ma len dva druhy — tepui zeleny (N. panychlora) a tepui modrohlavy (N. dachilleae). Oba patria medzi najmenej preskumane papagaje sveta.
Latinsky nazov "panychlora" pochadza z greckych slov "pan" (vsetko) a "chloros" (zeleny) — odkazuje na jeho uniformne zelene sfarbenie bez akychkolvek vyraznych znakov.
Bol opisany v roku 1883 zoologmi Salvinom a Godmanom, no jeho biologia zostava do dnesneho dna do velkej miery nezname kvoli nedostupnosti tepui.
Nie, tepui zeleny nie je vhodny na domaci chov. Je to divoky, plachy druh, ktory sa v europskych chovoch prakticky nevyskytuje. Ak hlaadate maleho juhoamerickeho papagaja, zvazne forpusa sivokridleho alebo forpusa vrabcieho.
Obyvva vlhke horske lesy tepui v juznej Venezuele, zapadnej Guyane a severnej Brazilii (stat Roraima). Vyskytuje sa v nadmorskych vyskach 750-2 200 m n. m.
Podla IUCN je klasifikovany ako Least Concern (LC) — nie je bezprostredne ohrozeny. Jeho populacia je vsak mierne klesajuca kvoli strate biotopu a odchytu. Je chraneny CITES dodatok II.
Tepui zeleny je uniformne zeleny bez vyraznych znakov — jediny rozpoznavaci detail je svetlo zelena az zltasta oblast okolo oci (viac pod ocami). Nema modre ani cervene znaky typicke pre forpusy.
Tepui zeleny meria priblizne 14 cm a vazi okolo 42 g. Je to maly papagaj, velostou porovnatelny s forpusom, ale robustnejsi.
Tepui su jednym z najodlahlejsich a najmenej pristupnych biotopov na Zemi. Stolove hory su obklopene hustym pralesom a pristup k nim je extremne narocny. Vacsina populacii tepui zeleneho zije v oblastiach, kde vedecke expedicie prebihaju len sporadicky.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: