Psittacula — Alexandre
Chov v zajatí:
Zriedkavý
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 1 x 2 m
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Biotop:
Pravdepodobne les medzi 650 ma 3800 m; v lokalitách tiež dole do 250 m; suchý buš; Sekundárny les; Pravidelne nájazdy ovocné plantáže a ryžové polia.
Spôsob života:
V malých skupinách 4 až 6 vtákov mimo obdobia rozmnožovania; zhromažďuje vo večerných hodinách vo väčších kŕdľoch; v niektorých oblastiach sezónne migrácie medzi zemepisných šírkach; V zime kŕdľa odstúpiť do nižších zemepisných šírkach.
Stav ohrozenia:
n/a
CITES medzinárodný:
n/a
CITES EU:
n/a
Alexander prostredný má hlas typický pre rod Psittacula — prenikavé výkriky počas letu a ostré kontaktné volania. Intenzita je stredná, porovnateľná s alexandrom pestrým. Najhlučnejší býva ráno a podvečer, cez deň je relatívne pokojný.
Alexandrové rodu Psittacula sú známi ako skôr nezávislí papagáje, ktorí si vyžadujú trpezlivý prístup. Ručne odchované mláďa sa skrotí výrazne jednoduchšie a rýchlejšie. Dospelý odchytený vták vyžaduje dlhodobú a systematickú socializáciu.
Prvých 5–7 dní nechajte vtáka v pokoji v tichej miestnosti. Hovorte na neho tichým, pokojným hlasom. Klietku umiestnite do obývanej časti domu, aby si zvykol na ľudskú prítomnosť.
Ponúkajte obľúbené pochúťky (hrozno, orechy) cez mriežku klietky. Neponáhľajte sa — môže trvať 2–3 týždne, kým začne brať jedlo z vašej ruky.
Keď berie jedlo z ruky, pomaly vkladajte ruku do klietky s pochúťkou na dlani. Nehýbte sa, kým si nezačne brať jedlo priamo z dlane.
Jemný tlak na hrudník s príkazom „hop" naučí vtáka sadnúť na prst. Odmeňujte ihneď pochúťkou. Až po spoľahlivom sadaní umožnite voľný let v zabezpečenej miestnosti.
Alexander prostredný sa na bežnom trhu s papagájmi nevyskytuje. Druh je považovaný za prirodzený hybrid a neexistuje cielený chov. Ak sa objaví, ide pravdepodobne o hybridy alexandra himalájskeho a alexandra pestrého.
| Al. prostredný | Al. himalájsky | Al. pestrý | Al. malý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 36 cm | 39–41 cm | 33–37 cm | 38–42 cm |
| Váha | ~66 g | 110–145 g | 56–85 g | 95–143 g |
| Dožitie | 15–25 r. (odhad) | 15–20 r. | 15–30 r. | 25–30 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupný | 100–250 EUR | 80–200 EUR | 30–100 EUR |
| Povaha | Aktívny, zvedavý, nezávislý | Odolný, horský druh, aktívny | Spoločenský, pokojný, priateľský | Inteligentný, hovorí, adaptabilný |
| Areál | Nedostupný — považovaný za hybrid | Vzácny — špecializovaní chovatelia | Stredne dostupný — chovatelia aj burzy | Veľmi bežný — najpopulárnejší alexander v SR |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti, oslabená imunita
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie postihujúce všetky papagáje. Prevencia: karanténa a testovanie nových vtákov pred zaradením do chovu.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Časté u vtákov v nevhodne vetránom prostredí. Prevencia: suché, čisté a dobre vetrané ubytovanie.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť, strata chuti do jedla
Prenosné na človeka! Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi. Nové vtáky vždy testovať.
Príznaky: Náhla smrť u mláďat, hnačka, abdominálne opuchy, abnormálne perie
Postihuje hlavne mladé vtáky do 6 mesiacov. V rode Psittacula pomerne častý. Existuje vakcína — konzultujte s vtáčím veterinárom.
Príznaky: Chudnutie pri normálnej chuti do jedla, nestrávené zrná v trusu, zvracanie
Kvasinkové ochorenie žalúdka. Liečba antimykotikami (amfotericín B). Stres a zlá hygiena zvyšujú riziko.
Príznaky: Holé miesta na hrudi, krídlach alebo nohách, poškodené a krvavé perie
Najčastejšie príčiny: nuda, osamelosť, nedostatok stimulácie. Alexandrové potrebujú veľa aktivít a hračiek na hryzenie.
Alexander prostredný bol opísaný v roku 1895 lordom Walterom Rothschildom na základe siedmich exemplárov neznámeho pôvodu — šesť z nich vykazovalo znaky chovu v zajatí.
Druh nebol nikdy pozorovaný vo voľnej prírode — všetky známe exempláre pochádzajú zo zbierok a zajatia.
Moderný genetický výskum potvrdil, že ide o prirodzený hybrid medzi alexandrom himalájskym (P. himalayana) a alexandrom pestrým (P. cyanocephala).
Znaky sú „prostredné" medzi oboma rodičovskými druhmi — odtiaľ pochádza aj vedecký názov „intermedia" aj slovenský názov „prostredný".
Meria približne 36 cm, z čoho takmer polovicu tvorí dlhý chvost typický pre rod Psittacula.
Sfarbenie hlavy kombinuje prvky oboch rodičovských druhov — bridlicovo fialové tóny himalájskeho s ružovými odtieňmi pestrého.
Podľa súčasných vedeckých poznatkov ide o prirodzený hybrid medzi alexandrom himalájskym (Psittacula himalayana) a alexandrom pestrým (Psittacula cyanocephala). Bol opísaný v roku 1895, ale nikdy nebol pozorovaný vo voľnej prírode.
Prakticky nie. Na trhu s papagájmi sa tento druh nevyskytuje. Ak máte záujem o podobného papagája, zvážte jedného z rodičovských druhov — alexandra himalájskeho alebo alexandra pestrého, ktorí sú dostupnejší a rovnako zaujímaví.
Podmienky sú porovnateľné s inými stredne veľkými alexandrami — priestranná voliéra minimálne 3 x 1 x 2 m, rozmanitá strava s vysokým podielom ovocia a zeleniny, hračky na stimuláciu a denná interakcia s chovateľom.
Presné údaje neexistujú kvôli extrémnej vzácnosti. Na základe rodičovských druhov (P. himalayana 15–20 rokov, P. cyanocephala 15–30 rokov v zajatí) sa dá odhadovať dožitie na 15–25 rokov pri správnej starostlivosti.
Hovoriace schopnosti sú obmedzené. Rod Psittacula zahŕňa aj výborných imitátorov (alexander malý), ale menšie druhy majú limitované imitačné schopnosti. Ručne odchované mláďa sa môže naučiť niekoľko jednoduchých slov.
Sfarbenie je „prostredné" medzi oboma druhmi — bridlicovo fialová hlava s ružovým nádychom, žltozelené telo. Alexander himalájsky má čisto bridlicovú hlavu, alexander pestrý má výrazne slivkovo červenú hlavu u samcov.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
