Platycercus — Rozely
Rozela bledá
Platycercus flaveolus
MÁLO OHROZENÝ (LC) — Least Concern
Dĺžka
33-34 cm
Váha
120-150 gramov
Dožitie
15-25 rokov
Platycercus — Rozely
Rozela bledá (Platycercus flaveolus) je stredne veľký druh rozely s prevažne bledožltým sfarbením tela, dosahujúci dĺžku 33–34 cm a hmotnosť 120–150 g. Na lícach má výrazné modré škvrny, letky sú lemované modrou farbou a na čele sa nachádza úzky červenkastý pruh. Chvostové perá sú modrozelené s bledými koncami. Zobák je sivobiely, nohy sivé. Samec je o niečo jasnejšie sfarbený než samica, s výraznejšími farebnými kontrastmi — u samcov je žltá farba sýtejšia a modrý lem na krídelných krovkách širší.
Taxonomická pozícia: Rozela bledá je súčasťou takzvaného „crimson rosella komplexu" — skupiny blízko príbuzných roziel, ktorá zahŕňa rozelu karmínovú (Platycercus elegans) a rozelu žltohlavú (P. adscitus). Tradične bola klasifikovaná ako poddruh rozely karmínovej (P. elegans flaveolus), no moderné molekulárne analýzy podporujú jej status ako samostatného druhu. IOC World Bird List ju od roku 2014 vedie ako Platycercus flaveolus. V kontaktných zónach sa voľne kríži s oboma príbuznými druhmi, čo vytvára spektrum farebných prechodov — od čisto červených cez oranžové až po žlté jedince.
Regionálne variácie: Jedince z južných častí areálu (Victoria, Južná Austrália) bývajú o niečo svetlejšie sfarbené s intenzívnejšou žltou ako jedince zo severnejších oblastí (Nový Južný Wales), kde sa častejšie vyskytujú prechodové formy s oranžovým nádychom — dôsledok hybridizácie s rozelou karmínovou. Čistokrvné populácie sa nachádzajú predovšetkým v strednej časti areálu pozdĺž rieky Murray.
Mladé jedince: Mláďatá majú prevažne olivovozelené sfarbenie s tlmenými žltými tónmi na bruchu a hrudi. Modré líčne škvrny sú u mláďat menej výrazné a menšie. Postupne sa vyfarbujú do dospelého šatu počas prvého roku života, pričom úplné sfarbenie dospelca dosahujú približne vo veku 14–16 mesiacov po prvom kompletnom pelichaní.
Rozela bledá sa chová v zajatí a patrí medzi stredne populárne druhy v avikultúre. V porovnaní s rozelou pestrofarbnou alebo karmínovou je v európskych chovoch vzácnejšia, čo ju robí zaujímavou pre skúsenejších chovateľov. Je pomerne odolná a po aklimatizácii dobre znáša aj mrazivé počasie strednej Európy.
Voliéra: Minimálna dĺžka voliéry je 3 m, ideálne 4–5 m, s výškou aspoň 2 m. Rozely sú aktívne letce a v krátkej voliére strádajú. Vhodný je kovový pletivový materiál s okami maximálne 25 × 25 mm. Voliéra by mala obsahovať prírodné konáre rôznych priemerov na sedenie a hojdanie.
Hniezdna búdka: Rozmery 25 × 25 × 60 cm s vletovým otvorom priemeru 7–8 cm. Na dno búdky sa nasype vrstva drevených pilín alebo hoblín. Búdku umiestňujte do chránenej časti voliéry vo výške aspoň 1,5 m.
Strava v zajatí: Základ tvorí kvalitná zmes semien pre stredné papagáje (proso, slnečnica, ovos, konope). Denný podiel zeleniny a ovocia by mal tvoriť 25–30 % jedálnička — jablká, hrušky, mrkva, brokolica, listová zelenina. V období hniezdenia dopĺňajte vaječnú zmes a klíčené semená ako zdroj bielkovín. Celoročne musí byť k dispozícii sépiová kosť a minerálny kameň.
Teplota a zimovanie: Po aklimatizácii znáša mráz do -5 °C (krátkodobo aj nižšie). Počas prvej zimy v novom prostredí odporúčame chránený prístrešok bez prievanu s možnosťou vykurovania. Nezamŕzajúca voda musí byť k dispozícii nepretržite.
Teritoriálne správanie: Rozely sú výrazne teritoriálne vtáky, najmä v hniezdnom období. Rozelu bledú nemožno chovať v spoločnej voliére s inými druhmi roziel — dochádza k agresii a nežiaducemu kríženiu. V susedných voliérach je vhodné použiť dvojité pletivo s medzerou aspoň 5 cm, aby sa vtáky nemohli navzájom poraniť na nohách. S menšími nehniezdiacimi druhmi (napr. zebričky) môže koexistovať vo veľkej preletovej voliére mimo hniezdneho obdobia.
Obdobie hniezdenia: September až január (jar a leto na južnej pologuli). V zajatí v strednej Európe hniezdenie prebieha zvyčajne od apríla do júla, niekedy aj neskôr, ak sú podmienky priaznivé. Pár sa začína zaujímať o hniezdnu búdku 2–4 týždne pred znáškou.
Znáška: 3 až 6 vajíčok, najčastejšie 4–5. Vajíčka sú biele, matné, oválne, s rozmermi približne 26 × 21 mm. Samica znáša vajíčka v intervaloch 1–2 dní a začína sedieť spravidla po znesení druhého alebo tretieho vajíčka, preto sa mláďatá liahnu s miernym časovým odstupom.
Inkubácia: 19–21 dní. Inkubuje výhradne samica, pričom samec ju pravidelne kŕmi na hniezde alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Samica opúšťa hniezdo len na krátke kŕmenie a pitie, zvyčajne ráno a večer.
Vývoj mláďat: Mláďatá sa liahnu holé a slepé, s jemným bielym páperím. Oči otvárajú približne v 10. deň života. Prvé pierka sa objavujú vo veku 2 týždňov a operenie sa postupne zahusťuje. V 3. týždni sú mláďatá pokryté olivovozeleným juvenilným perím. Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení — samec kŕmi samicu, ktorá odovzdáva potravu mláďatám, a neskôr kŕmi aj priamo.
Opustenie hniezda: Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 5–6 týždňov. Po vylietaní sú ešte 2–3 týždne dokrmované oboma rodičmi, počas ktorých sa učia samostatne prijímať potravu. Celkový čas od vylietania po úplnú samostatnosť je približne 4–5 týždňov.
Dospelé sfarbenie: Juvenilné olivovozelené sfarbenie sa postupne mení na dospelú žltú farbu počas prvého kompletného pelichania vo veku 12–16 mesiacov. Pohlavná dospelosť nastáva vo veku približne 12–18 mesiacov, no prvé úspešné hniezdenie sa odporúča až od veku 2 rokov.
Areál výskytu: Rozela bledá je endemit povodia riek Murray a Darling v juhovýchodnej Austrálii. Vyskytuje sa v úzkom páse riečnych nív v štátoch Victoria, Nový Južný Wales a Južná Austrália. Areál je vymedzený riečnym systémom — rozela bledá sa vzďaľuje od vodných tokov len výnimočne, zvyčajne nie viac ako 10–15 km.
Biotop a ekosystém Murray-Darling: Obýva riečne lesy a zaplavované eukalyptové porasty (Eucalyptus camaldulensis, E. largiflorens) pozdĺž riek a potokov. Tieto riečne nivy sú životne dôležitým biotopom — poskytujú hniezdne dutiny v starých eukalyptoch, bohatú zásobu semien tráv a bylín v podrastovej vegetácii a celoročný prístup k vode. Zdravie populácie rozely bledej je priamo závislé na stave riečneho ekosystému Murray-Darling, ktorý je v posledných desaťročiach ohrozený nadmerným odberom vody pre poľnohospodárstvo.
Spôsob života: Žije v pároch alebo malých rodinných skupinách, zriedkavo vo väčších zoskupeniach. Na rozdiel od niektorých iných roziel je pomerne pokojná a menej hlučná. Potravu hľadá prevažne na zemi — kráča po trávnatých plochách a zbiera semená tráv, bylín a padnuté semená eukalyptov. Doplnkovo sa živí bobuľami, kvetmi, nektárom, púčikmi a príležitostne hmyzom a jeho larvami. Sezónne sa presúva na krátke vzdialenosti za potravou, ale nejde o pravú migráciu.
Hniezdenie v prírode: Hniezdi v dutinách starých eukalyptov v blízkosti vodných tokov, zvyčajne vo výške 3–10 m. Dutiny sú opakovane využívané po viac rokov. Pár si aktívne bráni okolie hniezda pred konkurentmi vrátane iných roziel a sov.
Stav ohrozenia: Málo ohrozená (Least Concern) podľa IUCN. Populácia je v súčasnosti stabilná, hoci lokálne pokles je zaznamenaný v oblastiach s intenzívnym odberom vody z riek Murray a Darling. Potenciálnu hrozbu predstavuje aj hybridizácia s rozelou karmínovou a pestrofarbnou v kontaktných zónach, čo môže dlhodobo ohroziť genetickú čistotu druhu.
CITES: Dodatok II (medzinárodný) / Príloha B (EU)
Rozela bledá má typický rozielí hlas — sériu prenikavých, melodických píšťal a trylkov. Je o niečo tichšia ako rozela pestrofarebná a jej hlas je menej ostrý. Najhlasnejšia je ráno a večer, cez deň sa ozýva zriedkavejšie. Volanie je počuteľné na vzdialenosť 200-300 metrov.
Samica znáša biele vajíčka do búdky s pilinami. Vajcia kladie v intervale 2 dní.
Inkubuje výhradne samica od 2.–3. vajíčka. Samec ju pravidelne kŕmi.
Mláďatá sa liahnu pokryté bielym prachom, slepé. Hmotnosť ~5 g.
Rýchly rast. Perie sa objavuje v 2. týždni. V 4–5 týždni opúšťajú búdku v juvenilnom zelenom perí.
Rodičia kŕmia mláďatá ešte 2–3 týždne. Dospelé sfarbenie získavajú po 12–16 mesiacoch. Pohlavná dospelosť v 12–18 mesiacoch.
Rozely patria medzi menej ochočiteľné druhy papagájov. Ručne odchovaná rozela bledá sa naučí sedieť na ruke a tolerovať manipuláciu, ale aktívne mazlenie nevyhľadáva. Rodičovský odchov je podstatne plachejší. Kľúčom je trpezlivosť a rešpektovanie osobného priestoru vtáka.
Prvých 5-7 dní nechajte rozelu v pokoji vo voliére. Hovorte na ňu tichým hlasom a pohybujte sa pomaly. Rozely sú plaché a stresujú sa z prudkých pohybov.
Ponúkajte obľúbené semienka (slnečnica, proso) cez mriežku voliéry. Keď si zvykne, ponúkajte z dlane. Nikdy nehonťe vtáka vo voliére.
Keď berie jedlo z ruky, jemne priblížte prst k hrudníku. Rozely sú nervóznejšie ako korele — buďte pripravení na to, že odletí. Opakujte denne.
Rozely sú rýchle letce — voľný let len v bezpečnej miestnosti bez nebezpečenstiev. Návrat do voliéry motivujte obľúbeným jedlom.
Cena za pár v SR/CZ (2024-2026). Rozela bledá je vzácnejšia ako rozela pestrofarebná alebo karmínová. Dovezenné jedince z austrálskych chovných línií sú drahšie.
| R. bledá | R. pestrofarebná | R. karmínová | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 33-36 cm | 30-33 cm | 32-37 cm | 30-33 cm |
| Váha | 100-130 g | 95-120 g | 115-170 g | 80-120 g |
| Dožitie | 15-25 r. | 15-20 r. | 15-25 r. | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | 150-300 € | 80-150 € | 100-200 € | 30-80 € |
| Povaha | Pokojná, aktívna, menej agresívna | Živá, zvedavá, trochu agresívna | Pokojná, menej priľnavá | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Dostupnosť v SR | Vzácna — špecializ. chovatelia | Bežná — najrozšírenejšia rozela | Dostupná — obľúbená v chovoch | Veľmi bežná — najdostupnejší austr. papagáj |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka, strata hmotnosti
Bežné u austrálskych papagájov. Testovanie PCR je povinné pri nákupe. Nevyliečiteľné — prevencia karanténou.
Príznaky: Chudnutie pri normálnej chuti, nestrávené zrná v trusu, zvracanie
Kvasinkové ochorenie žalúdka, pomerne bežné u roziel. Liečba amfotericínom B.
Príznaky: Hnačka, chudnutie, nafúknuté brucho, viditeľné červy v truse
Rozely žijúce na zemi sú náchylnejšie na črevné parazity. Pravidelné odčervovanie 2× ročne.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, apatia
Prenosné na človeka (zoonóza). Liečiteľné doxycyklínom. Testovanie nových jedincov je odporúčané.
Príznaky: Nadmerná hmotnosť, ťažkosti pri lete, tukové usadeniny pod kožou
Častý problém pri nedostatku pohybu a semenkovej diéte. Riešenie: veľká voliéra + zvýšiť podiel zeleniny a ovocia.
Rozela bledá je endemit povodia riek Murray a Darling — vyskytuje sa iba v úzkom páse riečnych nív v juhovýchodnej Austrálii.
Taxonomický status je dodnes sporný — niektorí autori ju považujú za poddruh rozely karmínovej (Platycercus elegans flaveolus), iní za samostatný druh.
Rozela bledá sa v prírodných kontaktných zónach kríži s rozelou pestrofarbnou (P. eximius) aj karmínovou (P. elegans), čo vytvára spektrum farebných prechodov.
V európskom chove je vzácnejšia ako väčšina roziel — čistokrvné jedince sú cenené a hybridizácia sa považuje za nežiaducu.
V prírode zbiera semená prevažne na zemi — často ju možno vidieť kráčať po trávniku popri riekach a potokoch.
Samec a samica sú si vizuálne veľmi podobní — spoľahlivé určenie pohlavia je možné iba DNA testom alebo endoskopiou.
Taxonomický status je sporný. Tradične bola klasifikovaná ako poddruh rozely karmínovej (Platycercus elegans flaveolus). Moderné genetické štúdie naznačujú, že ide o samostatný druh. IOC World Bird List ju od roku 2014 vedie ako samostatný druh Platycercus flaveolus.
Nie je to ideálne. Rozely vyžadujú veľký priestor na let a vonkajšia voliéra je optimálna. V byte by musela mať priestrannú klietku (min. 150 cm) a denný voľný let. Je stredne hlučná — môže rušiť susedov. Pre byt sú vhodnejšie korele alebo agapornisy.
Cena za pár sa pohybuje od 150 do 300 €. Je vzácnejšia ako rozela pestrofarebná (80-150 €) alebo karmínová (100-200 €). Hľadajte u špecializovaných chovateľov — v zverimexoch ju nenájdete.
Áno, pri správnych podmienkach. Znáša teploty do -5 °C (krátkodobo aj nižšie). Vyžaduje chránený prístrešok bez prievanu a nezamŕzajúcu vodu. V extrémnych mrazoch pod -10 °C je vhodné vyhrievanie prístrešku.
Prakticky nie. Rozely patria medzi nehovoriace druhy papagájov. Komunikujú melodickými píšťalami a trylkami. Ojedinele sa ručne odchovaný jedinec naučí jednoduchý tón, ale ide o vzácnu výnimku.
Nie je to odporúčané v spoločnej voliére — rozely sú v hniezdnom období agresívne a môžu sa navzájom zraniť alebo hybridizovať. Chov rôznych druhov roziel v jednej voliére vedie k nežiaducim hybridom a je chovateľskou chybou.
