Touit — Tui
Tui škvrnitokrídly (Touit stictopterus) je malý zelený papagáj kompaktnej, zavalitej postavy s celkovou dĺžkou iba 16–17 cm. Samec má celkovo zelené sfarbenie s tmavšími, hnedastými lopatkovými perami a charakteristickými hnedasto-čiernymi škvrnami na krovkách krídiel — diagnostickým znakom, podľa ktorého dostal svoje slovenské aj anglické meno (Spot-winged Parrotlet). Primárne krovky sú modré, spodné krovky krídiel nápadne červené. Chvost je krátky a hranatý, typický pre rod Touit.
Samica je celkovo podobná samcovi, avšak škvrny na krídlach sú menej kontrastné a menej výrazné. Zobák je svetlý, rohovito šedý, relatívne silný vzhľadom na veľkosť tela. Oči sú tmavohnedé s úzkym periovým krúžkom. Celkový dojem je jednoliate zelený vtáčik — diagnostické škvrny na krídlach sú viditeľné iba zblízka alebo pri manipulácii, za letu vyzerá ako malý jednofarebný zelený papagáj.
Od ostatných druhov rodu Touit sa líši práve kombináciou hnedých lopatkových pier a škvrnitých kroviek. Tui červenokrídly (T. dilectissimus) má červené škvrny na krídlach, tui batavika (T. batavica) má výrazne čierne uši a žlté krovky — škvrnitokrídly je najnenápadnejší člen rodu, čo zodpovedá jeho životu v hmlistých horských lesoch.
Opis mladých jedincov: Podobné dospelým, ale celkovo s matnejším sfarbením. Škvrny na krídlach sú ešte menej výrazné, zelená je tmavšia a menej lesklá.
Poddruhy: Nemá — monotypický druh.
Chov v zajatí: Tui škvrnitokrídly nikdy nebol úspešne dlhodobo chovaný v zajatí. Ide o horský druh viazaný na oblačné lesy Ánd vo výškach 1 500–3 200 m n.m., ktorý vyžaduje chladné teploty (15–22 °C), vysokú vlhkosť a špecifickú stravu z plodov a semien horských stromov. Tieto podmienky nie je možné adekvátne replikovať v bežnom chovateľskom prostredí.
Prečo sa nechová: Na rozdiel od príbuzných nížinných druhov (napr. Forpus coelestis), tui škvrnitokrídly je extrémne citlivý na teplo a zmeny vlhkosti. Jeho potravná špecializácia na plody epifytických rastlín a horských stromov čeľade Melastomataceae je v zajatí prakticky nenahraditeľná. Žiadna zoologická záhrada na svete tento druh nechová.
Ochranársky status: Druh je klasifikovaný ako Zraniteľný (IUCN Vulnerable) s klesajúcim populačným trendom. BirdLife International odhaduje populáciu na 2 500–10 000 dospelých jedincov. Hlavnou hrozbou je strata biotopu — andské oblačné lesy sú klčované pre poľnohospodárstvo (káva, kakao, pasienky). Organizácia ProAves Colombia spravuje niekoľko chránených rezervácií v oblačných lesoch, kde druh žije.
Právna ochrana: Chránený národnou legislatívou Kolumbie, Ekvádoru aj Peru. Zaradený do CITES prílohy II (medzinárodný) a prílohy B (EÚ). Akýkoľvek odchyt alebo medzinárodný obchod vyžaduje výnimočné vedecké povolenie.
Hniezdenie: O reprodukčnej biológii tui škvrnitokrídleho v prírode je známe veľmi málo. Žiadne hniezdo nebolo doteraz detailne zdokumentované — ide o jeden z najväčších medzier v poznaní neotropických papagájov. Predpokladá sa, že hniezdi v dutinách stromov, podobne ako iné druhy rodu Touit.
Čas párenia: V prírode pravdepodobne február–máj, čo zodpovedá suchšiemu obdobiu v andských oblačných lesoch a obdobiu najväčšej dostupnosti plodov.
Veľkosť znášky: Odhaduje sa 3 až 4 vajíčka na základe analógie s príbuznými druhmi rodu Touit. Priame údaje z prírody chýbajú.
Doba inkubácie: Približne 21–23 dní (odhad na základe príbuzných druhov). Údaje z chovu v zajatí neexistujú.
Mláďatá: O vývoji mláďat nie sú dostupné takmer žiadne informácie. Na základe príbuznosti s ostatnými druhmi rodu Touit sa predpokladá, že mláďatá sú nidicólne a hniezdo opúšťajú po približne 4–5 týždňoch. Hmotnosť pri vyliahnutí ani doba dosiahnutia pohlavnej dospelosti nie sú známe. Táto priepasť v poznaní je jedným z hlavných dôvodov, prečo je terénny výskum tohto druhu tak naliehavý.
Biotop: Obýva vlhké horské hmlisté lesy (cloud forests) na západných svahoch Ánd v nadmorskej výške 1 500–3 200 m n.m. Preferuje nenarušené primárne lesy s bohatým podrastom, hustou vrstvou epifytov (orchidey, bromélie, machy) a vysokou vlhkosťou. Oblačné lesy sú jedným z najbiologicky pestrých a zároveň najohrozenejších biotopov na planéte — pokrývajú menej ako 2,5 % tropických lesov, ale hostia neúmernú biodiverzitu.
Spôsob života: Žije v malých skupinkách po 5–15 jedincov, ktoré sa pohybujú v korunách stromov, kde sa živia plodmi, bobuľami, semenami a kvetmi horských stromov (čeľade Melastomataceae, Lauraceae, Moraceae). Je veľmi ťažko pozorovateľný — často je zaznamenaný iba na základe hlasových prejavov (krátke, vysoké kontaktné volania „tsit-tsit" za letu). Let je rýchly a priamy, typický pre malé druhy papagájov. Napriek malej veľkosti je silný letec schopný prekonávať hlboké horské údolia medzi fragmentmi lesa.
Stav ohrozenia: Zraniteľný (Vulnerable — VU podľa IUCN). Populácia klesá v dôsledku odlesňovania horských hmlistých lesov pre poľnohospodárstvo. Zmena klímy posúva oblačnú zónu vyššie, čo ďalej zmenšuje dostupný biotop. Fragmentácia populácie vedie k izolovaným skupinám so zníženou genetickou variabilitou.
CITES medzinárodný: Dodatok II
CITES EÚ: Príloha B
Tui škvrnitokrídly je pomerne tichý papagáj. Ozýva sa jemnými, vysokými volaniami za letu, ktoré sú ťažko zachytiteľné v hustom podraste oblačného lesa. V korunách stromov pri kŕmení je takmer tichý. Jeho hlas bol dlho neznámy a prvé kvalitné nahrávky pochádzajú až z 21. storočia.
Populácia klesá kvôli odlesňovaniu hmlových lesov v Andách. Fragmentácia biotopu je hlavnou hrozbou.
Hniezdi v dutinách stromov v hmlových lesoch. Presné údaje o znáške nie sú známe.
Na základe údajov o príbuzných druhoch rodu Touit. Priame pozorovania chýbajú.
Obdobie v hniezde nie je presne zdokumentované. Porovnanie s príbuznými druhmi.
Mláďatá sa pravdepodobne pridávajú k rodinným skupinkám. Biológia tohto druhu je takmer úplne neznáma.
Tui škvrnitokrídly nebol nikdy úspešne chovaný v zajatí. Neexistujú žiadne dokumentované pokusy o ochočenie. Druh je viazaný na špecifické podmienky andských oblačných lesov, ktoré nie je možné replikovať v domácom prostredí.
Vedci študujú správanie pomocou ďalekohľadov a nahrávačov zvuku v oblačných lesoch na svahoch Ánd.
Pravidelné sčítania na známych lokalitách pomáhajú sledovať populačný trend — klesajúci kvôli strate biotopu.
ProAves Colombia spravuje niekoľko rezervácií v oblačných lesoch, kde druh žije.
Najlepšia šanca na pozorovanie je v Kolumbii (Reserva Reinita Cielo Azul, Dusky Starfrontlet Reserve) za doprovodu lokálneho sprievodcu.
| Tui škvrnitokr. | Toui zelenkavý | Amazoňan modročelý | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16 cm | 12-13 cm | 35-37 cm | 30-33 cm |
| Váha | 50-55 g | 25-35 g | 350-450 g | 80-120 g |
| Dožitie | Neznáme | 15-20 r. | 40-60 r. | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●●●○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | 40-80 € | 500-1200 € | 30-80 € |
| Povaha | Kŕdľový, plachý, vzácny | Aktívny, odvážny, párový | Hovoriaci, spoločenský, hlučný | Priateľská, maznavá |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — ohrozený | Bežný — dostupný v SR | Dostupný — obľúbený druh | Veľmi bežná — najpopulárnejší papagáj |
Príznaky: Pokles populácie, fragmentácia areálu, lokálne vyhynutia
Hlavná hrozba — andské oblačné lesy sú jedným z najohrozenejších biotopov na svete. Klčovanie pre poľnohospodárstvo (káva, kakao, pasienky) ničí primárny biotop.
Príznaky: Posun výškových pásem, vysychanie oblačných lesov, zmena vegetácie
Oblačné lesy sú extrémne citlivé na zmenu klímy. Zvýšenie teploty o 1°C posúva oblačnú zónu o 100-200 m vyššie, čo zmenšuje dostupný biotop.
Príznaky: Izolované populácie, znížená genetická diverzita, inbreeding
Roztrúsený výskyt v izolovaných fragmentoch lesa znižuje genetickú variabilitu a schopnosť populácie odolávať novým hrozbám.
Príznaky: Kontaminácia potravy, akumulácia toxínov
Plantáže kávy a kakaa na svahoch Ánd používajú pesticídy, ktoré kontaminujú priľahlé lesné biotopy.
Tui škvrnitokrídly žije v oblačných lesoch Ánd vo výške 1 500-3 100 m — v jednom z najvlhkejších a najbiologicky pestrejších biotopov na planéte.
Je to jeden z najmenej preskúmaných papagájov sveta — o jeho rozmnožovaní v prírode vieme takmer nič.
Rod Touit zahŕňa 7 druhov malých neotropických papagájov — všetky sú pomerne vzácne a ťažko pozorovateľné.
Napriek malej veľkosti (iba 16 cm) je silný letec — prekonáva hlboké horské údolia medzi fragmentmi lesa.
V Kolumbii je známy ako "Periquito Alipunteado" — bodkované krídla sú jeho najcharakteristickejší znak.
Škvrny na krídlach, podľa ktorých dostal meno, sú viditeľné iba zblízka alebo v rukách — za letu vyzerá ako jednoliate zelený vtáčik.
Bol opísaný v roku 1862 Philippom Sclaterom — viac ako 160 rokov po objavení vieme stále veľmi málo o jeho biológii.
Nie. Nikdy nebol úspešne dlhodobo chovaný v zajatí. Jeho špecializované nároky na horský oblačný les, špecifickú stravu a vysokú vlhkosť robia domáci chov prakticky nemožným. Akýkoľvek obchod s týmto druhom je nelegálny.
Najlepšia šanca je v Kolumbii, v oblačných lesoch Západných a Centrálnych Ánd. Odporúčané lokality: Reserva Reinita Cielo Azul, Dusky Starfrontlet Reserve, okolie Jardin (Antioquia). Vždy s lokálnym sprievodcom — druh je ťažko pozorovateľný.
Hlavná príčina je strata biotopu — andské oblačné lesy sú klčované pre poľnohospodárstvo (káva, kakao, pasienky). Zmena klímy posúva oblačnú zónu vyššie, čo ďalej zmenšuje dostupný biotop. Populácia je fragmentovaná a klesá.
Presný počet nie je známy. BirdLife International odhaduje populáciu na 2 500-10 000 dospelých jedincov s klesajúcim trendom. Druh je klasifikovaný ako Zraniteľný (IUCN Vulnerable).
Ak vás zaujímajú malé juhoamerické papagáje, zvážte Forpus coelestis (toui zelenkavý) — malý, dostupný a dobre sa mu darí v zajatí. Z rodu Touit nie je žiadny druh vhodný pre domáci chov.
Finančná podpora organizácií ProAves Colombia a Rainforest Trust, ktoré kupujú a chránia oblačné lesy v Ándach. Hlásenie pozorovaní cez eBird. Ekoturizmus v Kolumbii — príjmy z birdwatchingu motivujú lokálne komunity chrániť lesy.