Leptosittaca — Papagáj
Papagáj vrchovský
Leptosittaca branickii
Dĺžka
35 cm
Váha
n/a
Dožitie
n/a
Leptosittaca — Papagáj
Chov v zajatí:
Nenájdené v zajatí
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Február v Kolumbii, August v Ekvádore
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené od 2400 do 3400 m.n.m. v lesoch a kroviach.
Spôsob života:
Všeobecne vidno v kŕdľoch mimo obdobia rozmnožovania. Vtáky vykonávajú denné výškové pohyby v horských oblastiach, potom sa vracajú späť do dolných lesov. Sú hlučné a nápadné. Vysoko aktívne a vždy v pohybe.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Svetová populćia sa odhaduje na 2500 až 10.000 jedincov. Dôvodom je strata prirodzeného prostredia. Tak isto sú ohrozené domácimi zvieratami ako mačky a obchdom z voľne žijúcimi vtákmi.
CITES medzinárodný:
CITES II
Papagáj vrchovský je hlučný druh typický pre konúry. V prírode sa ozýva prenikavými, ostrými výkrikmi, najmä počas letu medzi hniezdiskami a kŕmiskami. Kŕdle sú hlasné a nápadné — ich prítomnosť je často zaznamenateľná skôr sluchom ako zrakom.
Populácia papagája vrchovského vykazuje dlhodobý klesajúci trend. BirdLife International odhaduje 2 500 až 10 000 dospelých jedincov, pričom niektoré lokálne populácie (napr. v Ekvádore) sú kritické — odhadované na menej ako 400 vtákov. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie oblačných lesov, strata hniezdnych stromov (voskové palmy Ceroxylon) a úbytok potravinových zdrojov (Podocarpus).
O rozmnožovaní v divočine je známe málo. Hniezdenie začína vo februári v Kolumbii a v auguste v Ekvádore. Hniezdi v dutinách voskových paliem Ceroxylon.
Presná doba inkubácie nie je dobre zdokumentovaná. Odhad na základe príbuzných druhov je 24–28 dní.
Mláďatá sa liahnu pokryté páperím. Podrobnosti o vývoji mláďat v hniezde nie sú dostatočne zdokumentované.
Na základe príbuzných druhov sa odhaduje, že mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 7–9 týždňov.
Po opustení hniezda sú mláďatá ešte niekoľko týždňov závislé na rodičoch. Pohlavná dospelosť nastáva odhadom v 2–3 rokoch.
Papagáj vrchovský sa v zajatí prakticky nechová a nie je určený na ochočenie. Ide o ohrozený druh, ktorý vyžaduje špecifické horské prostredie oblačných lesov. Akýkoľvek pokus o chov v domácnosti by bol nielen nelegálny, ale aj eticky neprípustný vzhľadom na kritický stav populácie.
Tento druh nie je vhodný ako domáci papagáj. Ide o ohrozeného divokého vtáka, ktorý sa v zajatí nevyskytuje. Namiesto ochočenia podporte jeho ochranu v prírode.
| Papagáj vrchovský | Papagáj žltouchý | Papagáj patagónsky | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 35 cm | 42 cm | 45 cm | 30–33 cm |
| Váha | ~150 g | ~285 g | 260 g | 80–120 g |
| Dožitie | ~20 r. (odhad) | ~25 r. (odhad) | 25–30 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●○ | ●●●●● | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupný | Nedostupný | 200–400 € | 30–80 € |
| Povaha | Hlučný, aktívny, plachý, ohrozený | Sociálny, hlučný, ohrozený (EN) | Spoločenský, hlučný, hravý | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Areál | Nedostupný — nechová sa v zajatí | Nedostupný — kriticky ohrozený | Pomerne bežný | Veľmi bežná |
Príznaky: Pokles populácie, fragmentácia areálu, strata hniezdnych miest
Hlavná hrozba — odlesňovanie oblačných lesov pre poľnohospodárstvo a ťažbu dreva. Strata voskových paliem Ceroxylon znamená stratu hniezdnych miest.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Zdokumentovaná u voľne žijúcich populácií papagájov v Andách. Nevyliečiteľné vírusové ochorenie.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka. Liečiteľné antibiotikami. Riziko pri kontakte s voľne žijúcimi populáciami.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Horské druhy sú náchylné pri zmene prostredia na nižšie a teplejšie lokality.
Príznaky: Hnačka, strata hmotnosti, nafúknuté perie
Bežné u voľne žijúcich populácií. V ochranárskych programoch sa vykonáva pravidelné vyšetrenie trusu.
Papagáj vrchovský je jediný druh rodu Leptosittaca — ide o monotypický rod, čo znamená, že nemá žiadnych blízkych príbuzných.
Hniezdi výhradne v dutinách voskových paliem (Ceroxylon quindiuense a C. parvifrons) — tieto palmy dorástajú až 60 metrov a sú najvyššími palmami na svete.
Vykonáva denné vertikálne migrácie — ráno stúpa z nižších lesov (2 400 m) do vyšších polôh (3 600 m) za potravou a večer sa vracia späť.
Jeho latinské meno branickii pochádza od grófa Konstantína Branického, poľského mecenáša vedy, ktorý financoval ornitologické expedície do Južnej Ameriky v 19. storočí.
Bol opísaný v roku 1894 nemeckým ornitológom Hansom von Berlepschom a poľským zoológom Jeanom Stolzmannom na základe exemplárov z centrálneho Peru.
Oblačné lesy, v ktorých žije, patria medzi najohrozenejšie biotopy na Zemi — odhaduje sa, že už bolo zničených viac ako 90 % pôvodných oblačných lesov v Andách.
Nie. Ide o ohrozený druh (IUCN Vulnerable) s populáciou odhadovanou na 2 500–10 000 jedincov. V zajatí sa prakticky nechová a nie je dostupný na legálnom trhu. Ak hľadáte papagája podobnej veľkosti, zvážte pyruru zelenolícu alebo korelu chochlatú.
Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie oblačných lesov pre poľnohospodárstvo, strata hniezdnych stromov (voskové palmy Ceroxylon) a historický odchyt pre obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Až 90 % pôvodných oblačných lesov v Andách bolo zničených.
V oblačných lesoch And v Kolumbii, Ekvádore a Peru, vo výške 2 400–3 600 m n. m. Je závislý na prítomnosti voskových paliem (Ceroxylon) pre hniezdenie a stromov podokarpu (Podocarpus) ako hlavného zdroja potravy.
Prevažne semenami podokarpu (Podocarpus), púčikmi, kvetmi a bobulami stromov oblačného lesa. Niektoré populácie sú nomádne — premiestňujú sa za zrejúcimi plodmi Podocarpus.
Áno. Loro Parque Fundación podporuje in-situ ochranu v Kolumbii a Ekvádore — inštaláciu umelých hniezdnych búdok a výskum. Podocarpus National Park a Tapichalaca Reserve v Ekvádore chránia kľúčové biotopy tohto druhu.
Je to stredne veľký zelený papagáj (35 cm) s charakteristickým zlatožltým pásom od zobáka cez oblasť oka, ktorý končí krátkym „pierkovým štetcom" za okom. Oranžové brucho a žlté príušie ho odlišujú od iných andských papagájov.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
